Čo je vlastne šikana a čo už nie je? Oficiálne pod šikanovaním označujeme úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky. Je to napríklad bitie, strkanie, vyhrážanie sa fyzickým útokom, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj ohováranie, nadávky či vylúčenie zo spoločnosti ostatných, teda spolčenie sa viacerých detí proti jednému.

Útočníkom môže byť jedno alebo skupina detí. Incidenty sa opakujú. Jednorazová akcia sa za šikanovanie nepovažuje. Prieskumy však preukázali, že deti vymedzujú šikanovanie širšie než ako to chápu dospelí. Následky môžu byť vážne: nepozornosť na vyučovaní, choroby, záškoláctvo, pokusy o samovraždu. Následky sa často prejavujú ešte veľmi dlho po skončení školskej dochádzky či už u obetí, alebo u útočníkov. Napríklad deti, ktoré sa počas školskej dochádzky naučia, že šikanovanie a násilie sa oplatí, využívajú túto stratégiu správania aj v dospelosti.

Na základe dohovoru o právach dieťaťa môžu rodičia pri neriešení tohto problému dieťaťa v škole podať sťažnosť na súd.

Šikanovaniu sa darí v atmosfére utajovania. Obete, často nútené mlčať, sa postupne dostávajú do bludného kruhu šikanovania a strachu. Jedinou možnosťou, ako efektívne tomu čeliť, je otvorene si priznať jeho existenciu ako závažný problém a stať sa školou, ktorá sa nebojí hovoriť. Občas sa ozývajú hlasy, že tým sa všetko zhorší, ale výskumy jednoznačne hovoria pre otvorenosť v konaní. Pomáha aj zvýšenie informovanosti tak u učiteľov, ako aj u detí a rodičov. Preto aj my prispievame svojou troškou, lebo vnímame, že je to problém, ktorý ovplyvňuje nás všetkých.

Ide o preventívny program zameraný na sociálno-emocionálny rozvoj detí v materských školách a na 1. stupni základných škôl. V rámci programu sa deti prostredníctvom vyškolených pedagógov a psychológov učia byť empatické, vcítiť sa do situácie iného, dobre komunikovať s inými, správne riešiť konflikty, neubližovať iným a zvládať agresiu a hnev.

➜ www.zodpovedne.sk, www.ovce.sk

Na týchto stránkach nájdete projekt na pomoc a rady, ako sa vyhnúť násiliu na internete, je tam aj nonstop linka pomoci 116 111 a livechat. Skúte aj linku detskej istoty – 0800 500 500.

➜ www. prevenciasikanovania.sk

Na tejto stránke nájdete naozaj podrobné rady, ako postupovať, či už ste škola, rodič, obeť alebo útočník.

➜ Pedagogicko-psychologické poradne a centrá výchovnej a psychologickej prevencie

Adresy na najbližšie PPP a CVPP v mieste vášho bydliska nájdete na internetovej adrese www.sikana.eu.

Diana Fabiánová je režisérka a organizátorka singles párty, kedysi žiačka vychýrenej bratislavskej školy a užila si množstvo učiteľov, ako to nazýva, znavených životom. Aj preto je presvedčená, že treba o šikanovaní hovoriť nahlas.

Keď som mala 11, učiteľka slovenčiny si ma v triede postavila a predniesla: „Fabiánová rozprávali sme sa v zborovni, či si normálna a zhodli sme sa, že nie si.‘‘ Pamätám si pocit nespravodlivosti, keď mi chcela dať trojku na vysvedčenie. Čítať som zbožňovala, aj slohy ma bavilo písať. Keď som sa spýtala, že prečo, odvetila: „Tebe to predsa môže byť jedno. Ty hádam nechceš ísť na gymnázium?!“ A ja som veru prestala chcieť. Bolo ich tam viac, učiteľov znavených životom.

Matikár začínal svoje entrée do triedy pokrikom „Ste banda hlupákov!‘‘ Do tých, ktorí vyrušovali, hádzal svoj kilový zväzok kľúčov. Mieril na hlavu. Na hudobnej tí, ktorí spievali falošne, mali len otvárať ústa, aby to nekazili. Keďže sme s kamarátkou Erikou robili naschvál a napriek zákazu sme spievali, schytala od učiteľky: „Ty malá kur...". Erika mala smolu. Bola príliš krásne dievčatko. Veľké modré oči, blond vlásky. A tak už v škôlke musela namiesto obeda masírovať učiteľke jej mastný krk. Nie všetci majú radi pekné deti, ešte k tomu v kolektíve obľúbené, a tak ju ako malú prváčku triedna začala systematicky deptať, až Erika pravidelne pred vyučovaním vracala.

Alebo taký telocvikár, ktorý na lyžiarskom v 7. triede prišiel v noci do chalanskej izby a kontroloval, či majú pod pyžamom slipy, až sa zo stresu jeden spolužiak pocikal. Chemikárka na gympli rada hrala hry na zvýšenie hladiny strachu. Vymyslela agonizujúci spôsob vyvolávania spolužiakmi navzájom. Najbizarnejšia bola 200-kilová fyzikárka ohyzdnej tváre, ktorej jediná ambícia bola vsugerovať nám, že kedysi vyzerala ako Angelika, markíza Anjelov. To by bolo v pohode, no ona bola plná zloby a hnevu k všetkému peknému, čo sa hýbalo, že po hodine polovicu triedy bolela hlava. Úprimne, nebyť dohovárania mojej mamy, tak počúvnem pani slovenčinárku a idem za učnicu. A ja som nakoniec šla na gympel aj na výšku kvôli nej. Z celého srdca túžim, aby sa štýl vzdelávania a kvalita pedagógov zlepšili. Každé dieťa má na niečo nadanie.

Mne trvalo 21 rokov, kým som si priznala, že som rodená bifľa, ktorú až posadnuto baví učiť sa. A čo ostatné deti, ktoré učitelia a rigidný systém znechutili a oni prežili roky hľadaním sa, s pocitom, že nie sú súci na nič. Musíme umožniť, aby na Slovensku vyučovali osobnosti, ktoré si žiaci budú vážiť a vzhliadať k nim ako k prirodzeným autoritám. Ľudia, ktorí učiteľstvo vnímajú ako poslanie, nie ako poslednú možnosť uplatnenia sa. Dobrý učiteľ dokáže dieťaťu zmeniť život k lepšiemu. Taký učiteľ je na nezaplatenie. Neviem si predstaviť lepšie investované peniaze ako do kvalitných pedagógov. Ďakujem všetkým dobrým učiteľom, ktorí to napriek ponižujúcim podmienkam v školstve nevzdali. Všetkým, ktorí nerezignovali, a deň čo deň dávajú zo seba to najlepšie.

Rozhovor so psychologičkou PhDr. Jarmilou Tomkovou

Prichádzajú rodičia s problémom šikanovania včas?

– Je to na každej škole iné, keďže každá má svoju vlastnú kultúru, spôsoby, ako rieši či nerieši detské nezhody a šikanovanie. Pravda je, že najskôr to zbadajú žiaci a učitelia, školský psychológ, vychovávateľ v družine. Obvykle dieťa najprv skúša samo, ako si s rovesníckou situáciou poradiť. Takže ak príde za psychológom prvý rodič, znamená to, že sa im dieťa zdôverilo, že si medzi spolužiakmi už nevie rady, alebo to rodičia spozorovali na zmene v správaní. A to už je pomerne neskoro. Ak prichádzajú rodičia včas, tak to obvykle nie je o šikanovaní. Môže ísť o starosť rodičov, že ich dieťa sa s rovesníkmi nevie veľmi pekne hrať, že nemá kamarátov.

Aké sú podľa vás hlavné motívy detí, ktoré šikanujú iné deti?

– Sociálny status, moc a popularita. Šikanovanie je vlastne boj o sociálne statusy. Je dobre si uvedomiť, že tento jav na školách nie je možné eliminovať úplne. Skupinová dynamika triedy je niečo živé a vytvárané cez konkrétne situácie. Niekto je populárnejší, má väčší vplyv, ide o isté pozície a roly. Tieto pozície kolíšu. Keď sa to však veľmi vyhrotí do extrémnej hierarchie, vtedy je zle. A aj tieto extrémne vychýlenia sa prirodzene v nejakej miere vyskytovať budú. Niekedy je na počiatku aj nedoriešený a zveličený konflikt či obyčajná zhoda náhod. Napríklad ktosi spadne zo stoličky a decká sa aj týždeň na tom smejú. To, ako sa to ďalej vyvíja, už je vecou skupinovej dynamiky. Ale v začiatkoch nebol motív niekoho psychicky ničiť. Dôležité je vedieť to prerušiť, keď to začne prerastať do šikanovania.

Ako je možné zastaviť to?

– Namiesto hľadania vinníka a obete, a hovorení o patológii, je potrebné deťom umožniť, aby samých seba vo vzťahoch prežívali inak, teda ako schopných sa postarať o bezpečnú atmosféru v triede. To nejde cez moralizovanie. Potrebujú nápravnú (korektívnu) skúsenosť. A to urobia tak, že nad šikanovaním prevezmú kontrolu a postarajú sa o zmenu. Tieto činy je dobré s deťmi dojednať, nech nezostane pri abstraktných klišé: „My sa už polepšíme“. Deti vedia pomenovať, čo už pre dobro veci robia a čo konkrétne ešte urobia, keď ich na to vyzveme. Napríklad: častejšie sa na neho usmievam. Ráno sa mu prihovorím. Prisadnem si k nemu. Potom sa už dejú zmeny ako domino efekt. Korektívnou skúsenosťou je, že sami začnú konať inak, opravia to, zažijú doriešenie, odpustenie, zrozumiteľné uzavretie príbehu s dobrým koncom. Nesmie to ísť do stratena a starých koľají, poškodený sa musí cítiť v skupine dobre. Je užitočné, keď deti sprevádza dospelý a pomôže im ho uzavrieť a zhrnúť. Odnesú si z toho ponaučenie a kompetenciu do budúcna. To nikdy nezažijú, ak zostane len pri znížených známkach zo správania a prestupoch na iné školy. Uzitočné je tiež hovoriť verejne o prípadoch doriešeného šikanovania, stierať tabu, depatologizovať, ako napríklad v programe OZ eSlovensko.

Otrasné prípady šikanovania, ktoré ste možno zažili aj vy: Z toho, čo urobili títo učitelia, sa vám zdvihne tlak

Výber pre vás

Otrasné prípady šikanovania, ktoré ste možno zažili aj vy: Z toho, čo urobili títo učitelia, sa vám zdvihne tlak

Súvisiace články

Nástup do školy deti stresuje, pomôžme im s ním

Na toto nezabudneme! Čitatelia poslali vzácne fotky zo školských čias: Aj taký bol život na Slovensku

Diana sa prihlásila do autoškoly, ale netušila, čo ju čaká: Mladý inštruktor jej urobil zo života peklo!

Výber pre vás