Prišla som za ním do obývačky. „Ty sa naozaj necítiš? Ty si naozaj myslíš, že som blbá? Veď to z teba cítiť každý deň!“ Ťažko hľadal slová na takéto obvinenia. Vrelo to vo mne, všetko sa vo mne dvíhalo. Nemohla som sa na neho pozerať. Odišla som do druhej miestnosti. Nechcela som, aby za mnou prišiel, ale počula som jeho rýchle kroky z chodby, ako sa ku mne blížil.

Kľakol si na kolená, objal ma zozadu za nohy a pritisol sa ku mne: „Láska, prosím ťa, odpusti mi! Ja sa zmením, už sa to stalo naposledy!“ Takýchto situácií som si s ním už zažila veľa, prestala som to počítať. Vedela som, že sa nezmení. „Nechcem žiť s alkoholikom!“ vyhŕkla som. Zháčil sa: „Ja nie som alkoholik, preboha! Keď som celý týždeň v práci, tak nepijem. Keby som ním bol, tak pijem aj vtedy,“ obhajoval sa. „Prosím ťa, nevyhováraj sa a neopakuj sa stále! Prečo piješ vždy, keď prídeš domov z týždňovky? Riešiš to štýlom, že mám voľno, tak si dám?!?“ Krútil hlavou: „Nie som alkoholik, nie som.“

„Ja mám na to iný názor. Človek, ktorý pije celý týždeň a ešte k tomu aj potajomky, je pre mňa alkoholik,“ trvala som na svojom. Tie isté argumenty, tie isté obvinenia, tie isté výhovorky a zase tie isté sľuby. Vždy som mu odpustila, lebo ho milujem. Ale keď sa vrátim domov z práce a medzi dverami ma privíta alkoholový opar a nájdem ho spať a chrápať krížom cez posteľ oblečeného v rifliach, vtedy sa tá láska hneď vytráca a nenávidím ho.

„Daj mi poslednú šancu, naozaj poslednú! Ak sa to zopakuje, tak ma vyhoď. Alebo ak sa to stane ešte raz, tak odídem sám,“ dodal. Nevládala som udržať slzy. „To by sa ti tak hodilo, nechať nás dve v problémoch až po uši,“ vyhŕkla som na neho. Odkedy sme boli spolu, podieľal sa na domácnosti značnými financiami. Zľakla som sa, že mi zase to všetko zostane na krku. Vyčítal mi tie obavy z očí: „Neboj sa, svoje záväzky si budem hradiť tak ako doteraz. Nie som hajzel!“ „Si hrozný,“ vzdychla som si. „Myslím to vážne, keď ma vyhodíš, budem ti platiť všetko ako doteraz.“ Slzy mi tiekli dole tvárou a dostávala som sa do stavu, kedy som sa nevládala nadýchnuť. „Neplač, prosím ťa,“ pohladil ma po tvári, „milujem ťa. Miluješ ma?“ Prikývla som ticho, utierajúc si tvár mokrú od sĺz. „Kvôli tomuto sme bojovali?“ opýtala som sa ho vzlykajúc. „Kvôli tomuto som sa rozviedla a ty tiež? Čo som komu urobila, že toto musím riešiť? Mala som si uvedomiť, že si alkoholik už na začiatku, ale to som mala nasadené ružové okuliare.“ „Nie som alkoholik, alkoholik je ten, čo...,“ začal znova otrepanú pesničku.

A tak sa motám v začarovanom kruhu. Raz hore, raz dole. Milujem ho, a preto nedokážem urobiť rozhodnutie, ktoré by ma od neho oslobodilo. Na čo vlastne čakám? Na prvú facku? Na to, že s tým zo dňa na deň prestane? Kto to nezažil, nepochopí.

Keď nás chlapi sklamú: Žijem s alkoholikom a neviem od neho odísť

Výber pre vás

Keď nás chlapi sklamú: Žijem s alkoholikom a neviem od neho odísť

Súvisiace články

Žila som s alkoholikom: Dve z vás prehovorili

Vydržať kvôli deťom? Život s alkoholikom ohrozuje všetkých!

Výber pre vás