Dnes už polročná Anabelka sa narodila náhle a nečakane v 27. týždni v nemocnici na bratislavských Kramároch.

„Z ničoho nič mi začala odtekať plodová voda, takže keď sme prišli do nemocnice, okamžite ma hospitalizovali,“ začína svoje rozprávanie o okamihoch pôrodu čerstvá mamička Michaela (33) zo Zálesia pri Bratislave. „Hneď v úvode som zažila poriadny šok! Jeden ,úžasný‘ pán doktor mi povedal, že to je potrat! Keď videl, že som sa rozplakala, tak to trošička zjemnil, ale aj tak to boli hrozné chvíle.“ Na narodenie dcérky sa Michaela vôbec nepamätá, pretože bola v celkovej narkóze a svoju Anabelku prvýkrát videla až na štvrtý deň. „Dva dni po narkóze som nič nevnímala, na tretí deň som sa ako-tak preberala, vôbec som nevládala chodiť. Keď mi poľavili najväčšie bolesti, tak som sa okamžite vybrala pozrieť moju dcérku, ktorú ihneď po pôrode umiestnili do inkubátora. Nebolo to pre mňa jednoduché, pretože Anabelka ležala vo vedľajšej budove a keďže som stále nevládala chodiť, musel ma tam manžel, aj keď išlo o pár desiatok metrov, previezť autom.“

„Keď som ju zbadala, rozplakala som sa.“

Prvé stretnutie s dcérkou bolo pre Michaelu veľmi emotívne. Anabelka ležala v inkubátore a mala na sebe plno hadičiek a káblikov. „Keď som ju videla, tak som sa nedokázala ovládať a rozplakala som sa,“ spomína na prvé chvíle mladá mamička. „Bolo mi vtedy veľmi ťažko, ešte som si poriadne nezvykla na to, že som tehotná a mám bruško a odrazu bola von! Bola strašne malinká a krehučká, ako tam tak ležala, nevládala som sa ubrániť slzám.“

Anabelka vážila pri narodení 1 030 gramov a merala 40 centimetrov.

Obaja rodičia chodili za ňou každý deň, aj keď už Michaelu prepustili z nemocnice domov. Anabelka bola v inkubátore 6 týždňov a nebol deň, aby sa tam nezastavili. „Denne som najazdil 140 kilometrov, pre nás bolo absolútnou prioritou byť pri Anabelke,“ tvrdí Radovan (32). „Vieme, že tam je nejaká energia, ktorú malá cítila, viem, že sa na nás tešila, očakávala našu prítomnosť, a asi aj vďaka tomu to zvládla...“

Infekcia ju mohla zabiť

Predčasne narodená Anabelka prežila zopár horúcich chvíľ, keď bojovala o svoj život. Spľasli jej pľúca, ťažko sa jej dýchalo. Lekári jej museli vyfúknuť vzduch z pľúc a napojili ju na dýchací prístroj. „Bol som veľmi zaskočený, nebolo to také jednoduché, ako by si človek predstavoval: že narodilo sa nám dieťa a treba ho len nakŕmiť a prebaliť,“ hovorí Radovan. Okrem toho dostávala vyššiu koncentráciu kyslíka, podstúpila operáciu sietnice. „A keď si už človek myslel, že je zo všetkého von, tak dostala nebezpečnú infekciu, ktorá ju mohla ohroziť a zabiť. Takmer dva mesiace brala antibiotiká.

„Naša dcérka bola veľmi drobnučká, jej hlavička mi vošla do dlane,“ tvrdí Radovan.

Navyše, deprimujúce bolo tiež aj to, že v tom čase, keď sa narodila Anabelka, prišli na svet aj dvojičky – jedno malo 500 gramov, druhé 750 gramov a obidve do 4 dní zomreli... Vtedy sme si uvedomili – fíha, tá medicína asi nerobí zázraky! Boli to hrozné chvíle, ale povedali sme si, že sme asi šťastní rodičia, že naša Anabelka žije a že jej v podstate nič nie je,“ dodáva o ťažkých chvíľach otecko.

Keďže predčasne narodené dieťatko musí byť umiestnené v inkubátore, mamička si ho nemôže zobrať na ruky a privinúť, ako by chcela. O to vzácnejšie sú chvíle, keď si svoje detičky môžu mamičky zobrať aspoň na chvíľu na ruky a privinúť si ich. „Ide o tzv. klokankovanie a celý proces mal trvať asi desať minút, našej Anabelke sa to však tak zapáčilo, že vydržala hodinu a pol!“ dodávajú šťastná mamička aj ocino jedným dychom. „Naša malá robila neuveriteľné pokroky, doteraz neviem, ako sme to všetko zvládli,“ priznáva Radovan. „Dnes už je to čistý a plnohodnotný človiečik, už vyjednáva, vie, čo sú ruky,“ smeje sa. Príčiny predčasného pôrodu si Michaela vysvetľuje infekciou. „Mala som nejaký zápal, ktorý sa neskoro riešil a ten pravdepodobne spôsobil, že sa Anabelka skôr pýtala na svet. Našťastie sme to všetko spoločnými silami zvládli.“

„Tešili sme sa z každého jej pohybu. Boli to neuveriteľné pocity, bolo to niečo nové, s ničím sa to nedá porovnať!“

Teraz ešte stále chodia na pravidelné kontroly a do poradne. „Paradoxné je, že keď ideme do nemocnice, tak tú situáciu vnímame akosi ťažšie. Vtedy sme si to akosi neuvedomovali, boli sme hodení do vody a snažili sme sa s problémami popasovať. Toto bolo v mojom živote niečo nové, zodpovedné, nedá sa to s ničím porovnávať, niečo, čo musíte zažiť, aby ste si uvedomili hodnoty a vytriedili, čo je skutočne dôležité a čo v tom momente problém nie je,“ dodáva Radovan.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

<div id="_mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 424px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;">Anabelka vážila pri narodení 1 030 gramov a merala 40 centimetrov.</div>

Keď prišla na svet, vážila iba niečo cez tisíc gramov

Výber pre vás

Keď prišla na svet, vážila iba niečo cez tisíc gramov

Súvisiace články

Zázračná matka: Materinskou láskou oživila mŕtveho syna

Malá Tabitha (2) ešte nikdy nejedla! Má fóbiu z jedla

Výber pre vás