Pred necelým rokom mi zomrel otec. Mal porážku, už tretiu, a táto bola, žiaľ, smrteľná. Chodievali sme s mamou za ním do nemocnice, mama mu vždy doniesla marhuľový koláč, miloval ho. Lenže nás nespoznával. Stále hovoril o svojej sestre, ktorá už bola nebohá. Aj v našej prítomnosti sa s ňou rozprával. Pre mňa to bolo veľmi emotívne, musela som vyjsť z nemocničnej izby, lebo som sa veľmi rozplakala. „Zajtra prídeme znova,“ povedala mama. Na tieto slová nezabudnem, pretože v ten večer zazvonil  telefón. Mala som zlé tušenie.

Volala sestrička z nemocnice, že náš ocko zomrel. O pár mesiacov na to sa mamine správanie úplne zmenilo. Celé dni vysedávala za počítačom, začala sa maľovať a po nociach telefonovala skrytá pod paplónom. Nedalo mi to, spýtala som sa jej, čo sa deje.  „Mám známosť,“ povedala mi. Veľmi som sa na ňu nahnevala, pretože sa mi to zdalo priskoro. Veď otec len nedávno zomrel a ona má známosť? Už nesmúti? Už sa žiaľ stratil? Nechápem to doteraz. Lenže to ani zďaleka nebolo všetko.

O pár dní som zistila, kto je za zmenou vizáže a správania mojej mamy, lebo som spoznala jej vyvoleného. Bola som zhrozená. Bol to chlipník, približne päťdesiatnik, pre mňa veľmi nesympatický muž. To, ako sa stále pozeral všade inde, len nie do očí, ma presvedčilo, že to určite nebude môj druhý otec. Samozrejme, správala som sa k nemu milo, chcela som sa vyhnúť konfliktom. Mama ho k nám zavolala na večeru, tak som nechcela robiť hneď rozbroje. Ich stretávania pokračovali. Po mesiaci sa ukázala jeho pravá tvár.

Bola som s ním sama doma, mama musela ísť do práce. Navarila som, oprala, jednoducho, aby bolo o domácnosť postarané, keď sa vráti domov. Andrej, mamin nový priateľ, zatiaľ vysedával na sedačke a popíjal pivo. „Môžete mi, prosím, pomôcť s riadom?“ spýtala som sa ho. Ale to som nemala robiť... Za nevinnú otázku som schytala výprask, na ktorý nikdy nezabudnem. Andrej ma tak zmlátil, že ešte dva týždne som mala na oku modrinu, mala som podliatiny na tvári a vykĺbenú ruku. S plačom som volala mame, že jej priateľ ma zmlátil. Ale zostala som v šoku z maminej odpovede. Povedala mi, že som si to asi zaslúžila.

Nahnevalo ma to, preto som neváhala ani sekundu a išla som do nemocnice. Odtiaľ ma poslali na políciu, kde som naňho podala trestné oznámenie. Policajti ho zavolali na výsluch, a tým sa moje trápenie ešte len začalo. Mama ma po mojej návšteve na polícii pobalila a veci mi nechala na schodisku s papierom: „Už sa nikdy nevracaj, zničila si mi život, aj otec kvôli tebe zomrel.“ Myslela som, že odpadnem. Mala som pocit, že až teraz som pochopila, s kým som to celé roky žila. Moja mama ma nepodržala, keď som to najviac potrebovala, nepomohla mi, ba dokonca mi ešte vyčítala otcovu smrť.

Zobrala som si teda veci a išla som na pár dní bývať ku kamarátke. Ja len dúfam, že jej Andrej nebude tak ubližovať ako mne a že jej to niekedy otec odpustí. A možno pochopí aj to, že ja som nebola na vine.

Niekedy je veľmi ťažké prijať to, čo sa nám deje. Vaša mama sa so stratou manžela vyrovnala po svojom. Nový priateľ by v skutočnosti mohol byť novým začiatkom, keby to bol zodpovedný, zrelý chlap, ktorý si nemusí kompenzovať vlastné problémy bitkou. Možno je pre vás čas zariadiť si vlastný život. Po svojom. A práve čas možno vyrieši aj váš problém s mamou.

Lein život sa rozbil na kúsky: Keď sa konečne spamätala z otcovej smrti, prišla ďalšia rana!

Výber pre vás

Lein život sa rozbil na kúsky: Keď sa konečne spamätala z otcovej smrti, prišla ďalšia rana!

Súvisiace články

Krutý koniec veľkej lásky: Týranie priateľa ma dostalo na psychiatriu!

Renátin sen o láske sa rýchlo rozplynul: Manžel urobil niečo, z čoho sa jej zrútil celý svet

Zúfalá čitateľka trpí pre lásku: Zbil ma tak, až som mala modriny po celom tele!

Výber pre vás