Môj manžel zomrel pred dvoma rokmi, mal iba 38 rokov. Vzala mi ho zákerná rakovina. Možno budem trošku preháňať, ale vnímam to takto: jeden deň mužovi ešte nič nebolo a na ten druhý už zomieral... Spoločné dieťa sme nemali. Na jednej strane je to lepšie...

Bolo by strašné, keby naše dieťa tak skoro stratilo otca. Zároveň je to tragické, pretože by mi aspoň zostal niekto, koho by som mohla milovať. Určite by mi to pomohlo lepšie znášať bolesť. A tá je veru strašná... Ešte stále trpím, hoci od Dušankovej smrti ubehlo už veľa času.

Som si istá, že si už nikdy nenájdem takého partnera, aký bol môj manžel. Veľmi sme sa ľúbili a ja stále nerozumiem, prečo som o neho musela prísť tak skoro. Bol to dobrý človek, nikdy nikomu neublížil. Odkedy som vdova, podarilo sa mi ako-tak zmieriť s osudom, ale... Stále si predstavujem, aké by to bolo, keby sa náš život vyvinul inak.

Viackrát mi napadlo, že už takto žiť nechcem. Sama to nezvládnem, nedokážem byť bez neho. Bolo mi tak zle, že som začala myslieť na samovraždu. Našťastie ma mama zachránila. Našla ma doma zrútenú, uplakanú. Ležala som na dlážke, byt neuprataný, v kuchyni nenavarené, chladnička prázdna. Bola som na dne. Mama ma obliekla, dotiahla k lekárovi a odvtedy poctivo chodím na psychoterapiu. Pomohlo mi to.

Keby Dušan videl, v akom stave som sa po jeho smrti ocitla, určite by bol veľmi smutný. Viem, že by chcel, aby som bola šťastná. Keď ležal na svojej smrteľnej posteli, prinútil ma, aby som mu niečo sľúbila. Prosil ma, aby som nezostala sama, aby som sa ešte raz vydala a porodila deti. Keď rozprával, po lícach mu tiekli slzy a mne to lámalo srdce.

Ako keby to bolo také jednoduché! Áno, súhlasila som, že si nájdem iného muža, dokonca som mu to musela nahlas sľúbiť! Po lícach mi tiekli slzy, keď som mu prisahala, že sa pokúsim byť šťastná s niekým iným. Bolo to príšerné.

Netuším, ako mám začať nový život. Ešte stále žijem ten starý, hoci už sama. Doma mám vystavené naše spoločné fotografie, v skriniach ležia jeho osobné veci. Nedokážem ich len tak vyhodiť do smetí, ani darovať. Na oblečení ešte stále zostala jeho vôňa, občas sa pritúlim k jeho tričku a vdychujem náš stratený život...

Nedávno som spoznala jedného muža. Prejavil o mňa záujem a chcel by mať so mnou vážny vzťah, ale ja sa tomu vyhýbam. Párkrát sme sa stretli, navečerali sa a... Áno, aj sme sa milovali. Potrebovala som cítiť blízkosť iného človeka. Chýbajú mi objatia, bozky, telesná láska.

Neviem, čo bude ďalej, či ho ešte chcem vidieť. Často si voláme, píšeme si dlhé správy, spoznávame sa. Aj v posteli nám to celkom klape, ale... Ja som vo vnútri prázdna a to ma desí. Nič necítim... Nič mu nemôžem dať. Zmení sa to niekedy? Mám ešte šancu naozaj žiť? Byť opäť šťastná? Neviem...

Kristínin manžel náhle ochorel na rakovinu: Pred smrťou povedal niečo, čo jej zlomilo srdce

Výber pre vás

Kristínin manžel náhle ochorel na rakovinu: Pred smrťou povedal niečo, čo jej zlomilo srdce

Súvisiace články

Má len tridsať a už dvakrát ovdovela: Toto povedala svojmu novému partnerovi!

Na mužov pohreb prišla záhadná žena, odhalila jeho pikantné tajomstvo: Manželka sa zrútila!

Mužovi dali 6 mesiacov života: Z reakcie jeho priateľky budete dojatí!

Výber pre vás