S Marekom sme sa zoznámili na vysokej škole. Kým jemu už zostávalo úspešne zvládnuť len posledný ročník, ja som mala pred sebou ešte celých päť rokov. Nebola to láska na prvý pohľad. Takmer celý jeden rok sme sa stretávali skôr ako kamaráti – obaja sme bývali na jednom internáte. Marek mi dosť pomáhal s učením. Chodili sme spolu na výlety, do kina, skrátka sme si dobre rozumeli. Asi po roku náš vzťah prerástol v niečo viac.

Ja som mala vtedy necelých dvadsať rokov. Potom to už nabralo rýchly spád, dokonca až taký rýchly, že som nestihla ani doštudovať. Marekovi sa podarilo dobre zamestnať, takže sme sa mohli osamostatniť a začať spolu bývať, z čoho som bola nadšená, veď som bola zaľúbená. Netrvalo dlho a Marek začal čoraz viac spomínať deti. Rozprával mi, ako sa na ne veľmi teší a aké to bude skvelé, keď už budeme ozajstná rodina. Ja som tiež túžila po deťoch, no chcela som najskôr vyštudovať. No ani neviem ako, asi po piatich mesiacoch spoločného bývania som zostala tehotná. Ešte počas tehotenstva sme sa zosobášili. Takže zbohom škola, zbohom sloboda! Narodila sa nám dcérka Andrejka. Keď mala Andrejka dva a pol roka, pribudol k nej braček Peťko. Deti som prijala s radosťou, nikdy som nemala pocit, že som kvôli nim niečo zmeškala. A dodnes som rada, že ich mám. Náš sexuálny život sa po deťoch obmedzil na minimum. Nejako som tomu nepripisovala význam, popri malých deťoch, veď to poznáte. A Marek tiež na mňa nenaliehal. Neskôr bolo už aj viac času, aj chuť, no manželovi sa akosi stále nechcelo. Vyhováral sa na prácu, chodil často na služobné cesty. Hľadala som vinu v sebe. Myslela som, že som prestala byť pre neho atraktívna, predsa len roky pribudli. Chodievali sme často s deťmi k mojim rodičom na víkendy, ale bez Mareka, ten bol takmer stále niekde na služobke. Zvykol nás tam v piatok odviezť a v nedeľu po nás prísť. V jednu nedeľu sme sa však rozhodli ocka prekvapiť a návrat sme si naplánovali už doobeda, aby nás našiel doma aj s upečenou bábovkou, keď príde z práce. Cestovali sme vlakom. Deti mali z toho neskutočnú radosť. Ale tá sa rýchlo rozplynula, keď sme dorazili domov a našli tam nášho drahého ocka v posteli s milencom. Bol to neopísateľný pocit. Zúfalstvo, sklamanie, neskutočný odpor. Nakoniec sa priznal, že to trvalo celé roky. Celé roky to ťahal na dve strany. Hlavou mi vírilo toľko otázok. Prečo? Ako som si to nemohla všimnúť? Až teraz mi došlo, že ma vlastne využil len na to, aby som mu porodila vlastné deti, po ktorých tak túžil. Aj napriek tomu, že Marek sa nechcel rozísť a sľuboval hory-doly, rozviedli sme sa. Ten zážitok bol silnejší ako ja. Deti zostali bývať so mnou, hoci s otcom sa pravidelne stýkajú a majú s ním pekný vzťah. To je asi jediné pozitívum nášho skrachovaného manželstva. Maja

Tak tomu sa hovorí poriadne studená sprcha! Vieme si predstaviť tie nekončiace otázky, ktoré vám bežali po tomto zistení hlavou. Človek začne pátrať po náznakoch a znameniach, ktoré predtým prehliadal, a možno sa dokonca začne obviňovať, či sa to nestalo preto, lebo partnera zanedbával. Milá Majka, uchovajte si na váš vzťah len pekné spomienky a vážte si Mareka za to, že je dobrým otcom. Neprestaňte sa navzájom rešpektovať. Dobrý vzťah medzi vami je to najviac, čo môžete deťom dať.

Krutá realita ma ochromila: Nikdy by mi nenapadlo, že môj manžel je na mužov

Výber pre vás

Krutá realita ma ochromila: Nikdy by mi nenapadlo, že môj manžel je na mužov

Súvisiace články

Nevydarený úlet: Snívali sme o rodine, keď prišla rana z čistého neba

Neskutočný trapas na hokeji: Kamarátova frajerka sa poriadne vyfarbila

Stále nevedel, či som tá pravá: Urobila som niečo, čo vôbec nečakal!

Výber pre vás