Vraví sa, že nádej zomiera posledná. Tá moja už zomrela dávno a mňa život bez nej celkom prestal baviť. V čase, keď moje kamarátky prežívali nádherné vyrovnané partnerstvá a mnohé už mali i deti, som sa ja potkýnala skôr o ľúbostné sklamania. Trápilo ma to. Chcela som mať pri sebe partnera, s ktorým by sme boli jeden druhému oporou. Vtedy mi mama povedala: „Neboj sa, aj ty stretneš úžasného muža, len musíš mať nádej.“ Keď som sa tým už nevládala ďalej trápiť, pustila som to z hlavy. A vtedy sa naplnilo známe, že láska príde vtedy, keď sa o ňu prestaneš snažiť. Zoznámila som sa s milým a usmiatym Michalom. Po zopár stretnutiach sme zistili, že si rozumieme a máme podobný pohľad na život. Bola som šťastná. Po roku a pol chodenia sme sa na Valentína zasnúbili.

Pomaly sme začali plánovať svadbu, zháňať byt a mne sa to celé zdalo ako sen. Nedarilo sa nám však zohnať bývanie za primeranú cenu, čo najbližšie k rodičom. Predsa len, už mali svoje roky a našu pomoc potrebovali. Bola som z toho smutná a vtedy mi mama zase povedala: „Neboj sa, určite byt zoženiete, len musíš mať nádej.“ A skutočne, ani nie po dvoch mesiacoch sa nám podarilo kúpiť byt neďaleko rodičov a za rozumnú cenu. Poprerábali sme si ho podľa našich predstáv, zabývali sme sa a čoraz viac sme počuli biť svadobné zvony. Svadbu sme vychystali veľkolepú, požičala som si nádherné šaty. Poslední hostia odchádzali ráno o piatej. A to bol koniec šťastiu... Na druhý deň po svadbe sme zistili, že manželov kamarát si zabudol v podniku, v ktorom sme mali hostinu, peňaženku i s dokladmi. Keďže to súrne potreboval, manžel sadol do auta, že mu to zanesie. Mala som strašnú migrénu, tak šiel sám. Dala som si lieky, ľahla som si a zaspala. Zobudila som sa až večer. Zobudila som sa a túžila som zaspať znovu, ale už naveky! Môj manžel mal totiž nehodu, keď sa vracal od kamaráta. Bol na mieste mŕtvy! Ešte som ani nevrátila svadobné šaty a už som musela vybavovať pohreb. Moje šťastie sa zosypalo ako domček z karát. Išlo to so mnou dolu vodou, bola som apatická, depresívna a zúfalá. Mama ma utešovala, že všetko prebolí, len musím mať nádej.

Nádej sa naozaj ukázala mesiac po manželovej smrti. Zistila som, že som tehotná.Prešlo deväť mesiacov a na svet sa prihlásili dcérky – dvojičky. Bohužiaľ zistili, že jedna dcérka má choré srdiečko. Myslela som, že zahyniem. Mama ma chlácholila: „Neboj sa, maličkú zoperujú, všetko dobre dopadne, len musíš mať nádej!“ Bože, koľkýkrát som už počula, že mám mať nádej?! Ale verila som, že mama bude mať pravdu. Bohužiaľ, nemala. Ako štvormesačná odišla dcérenka do nebíčka za manželom. Zrútila som sa nanovo. Po psychiatrickej liečbe som sa utešovala myšlienkou, že ja som s jednou dcérkou tu na zemi a v nebi je manžel s tou druhou. Keď mi ako 6-ročná ochorela na leukémiu druhá dcérka, už som nemala síl ďalej žiť. Myslela som, že to je už to posledné, čo znesiem. Vtedy mi mamička zase vlievala silu, že všetko sa vyrieši, malá sa uzdraví, len musím mať nádej. Začala som slovo nádej nenávidieť! Nádej, nádej, nádej... Dokedy ešte? Vari si, Bože môj, na mňa zabudol? Po prechodnom zlepšení sa zdravotný stav dcéry zhoršil natoľko, že mi v nemocnici oznámili, že asi niet ani spomínanej nádeje. Behom dvoch týždňov odišla za manželom a sestričkou do neba. Môj život je v totálnych troskách. Ešte stále mám mať nádej? Alenka L.

Priveľmi krutý a silný príbeh. Len ťažko si vieme predstaviť, že takéto boľavé bremeno dokáže uniesť jedna žena. Zdá sa, že nie kedy je aj povestná nádej zbytočná, keď osud má s nami iné plány. Alenke zo srdca želáme, aby našla pokoj a mier v duši a našla si niečo, prečo sa ešte stále oplatí žiť. Pomôcť spracovať žiaľ by jej mohol dobrý terapeut. Budeme na ňu zo všetkých síl myslieť.

Podeľte sa s nami o váš životný príbeh! Píšte na lesk@lesk.sk, zverejnené príbehy odmeníme vecnou cenou.

Krutý osud čitateľky: Prišla o manžela aj o dve malé dcérky!

Výber pre vás

Krutý osud čitateľky: Prišla o manžela aj o dve malé dcérky!

Súvisiace články

Príbeh čitateľky: Môj muž neplatil milenke na dieťa

Príbeh čitateľky: Prebrala som matke priateľa

Skutočný príbeh čitateľky: Kamarátku mi zničili automaty

Výber pre vás