Tak sa jej báli, že zakázali dokonca aj vstup na jej pohreb. Milovala všetko krásne, priam romanticky sa nadchýnala a bojovala za to, čo považovala za správne. Aj preto bol jej život plný sporov a prenasledovania.

Vyrastala v Martine, v národne orientovanej rodine Jesenských. Neter Janka Jesenského, dcéra národovca a bankára, ktorý tiež prekladal, mala literárne gény v krvi. Hltala more kníh a to bol základ jej schopnosti ovládať slovo a jeho tajné významy. Ukončila gymnázium v Martine a Hudobno-dramatickú akadémiu v Bratislave. Jazyky sa učila sama a je neuveriteľné, ako dokonale ovládala všetky odtiene slovenčiny a vedela <a href="https://www.lexika.sk/sluzby/specifikacie/pracovne-jazyky/preklady-a-tlmocenie-z-do-francuzstiny/" target="_blank">prekladať z francúzštiny</a>, nemčiny, angličtiny či bulharčiny a jej vyvolenej ruštiny.

<em>„Najvyšším princípom nemôže byť disciplína a podriadenie, ale vlastné svedomie a poznanie.“</em>

Zlom v živote Zory Jesenskej bola práca v spolku Živena, ktorá vydávala časopis. V roku 1943 sa stala jeho šéfredaktorkou a obsah obohatila o kvalitnú zahraničnú literatúru. Pôsobila aj v Matici slovenskej, vo vydavateľstve Tatran, viedla prekladateľský seminár na FFUK v Bratislave. Za preklady slovanskej literatúry ju v roku 1948 ocenili, no o 2 roky neskôr paradoxne za Vojnu a mier a Tichý Don upadla do nemilosti režimu. Zavarila si aj realistickými reportážami zo ZSSR, nedovolili jej vystúpiť na zjazde Zväzu žien, začali cenzúrovať jej články aj preklady...

Napokon sa stala spoločenskou personou non grata. Majsterke slova, ktorá preložila do slovenčiny svetovú klasiku ako Tichý Don, Doktor Živago, Slečna Bovaryová či Romeo a Júlia, nakoniec pre jej kritický postoj k vstupu okupačných vojsk a potlačeniu obrodného procesu v roku 1968 úplne zakázali prekladať, písať a vyjadrovať sa. Postupne ju vylúčili zo všetkých organizácií a všetko, čo vytvorila, odstránili z dosahu verejnosti. Preklady stiahli z obehu, zamkli do trezoru – celý náklad Doktora Živaga dokonca skartovali. Len občas sa jej podarilo niečo napísať pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.

S mužmi radšej debatovala, ako chodila na rande. Ján Rozner, publicista, kritik a prekladateľ bol jej odporcom. No rád si s ňou vymieňal názory a z prechádzok pri Dunaji vznikla láska. Bol od Zory o 13 rokov mladší a tak trochu „flamender“, no dostal ju jeho intelekt a znalosť 8 jazykov. V roku 1956 sa zosobášili. Na konci kariéry Jesenská preložila diela francúzskych autorov, no ostali v trezore. Čo sa dialo potom, opísal jej manžel v knihe 7 dní do pohrebu. Meno prvej slovenskej prekladateľky verejne očistili až v roku 1991.

Kúzelnú prekladateľku by najradšej upálili: Tejto Slovenky sa tak báli, že zakázali vstup na jej pohreb!

Výber pre vás

Kúzelnú prekladateľku by najradšej upálili: Tejto Slovenky sa tak báli, že zakázali vstup na jej pohreb!

Súvisiace články

Aj také bolo kedysi detstvo na Slovensku! Tieto retro fotky vás vrátia do škôlkarskych čias

Aj takto sa kedysi parádilo: Keď si Slovenky obliekli takéto šaty, muži sa okolo nich len tak krútili!

Odvážna Slovenka sa nebála urobiť prvý mužský akt: Osud sa s ňou nemaznal! Čím si musela prejsť?

Výber pre vás