„Keď som stretla Kena, žila som so štyrmi deťmi už dlho sama. Vyzeralo to, že sa na mňa konečne usmialo šťastie,“ rozpráva sympatická mamička a vdova, ktorá musela prežiť smrť milovaného muža.

Láska na diaľku dostala tvrdý úder

Keďže Ken žil v Cardiffe a Clare aj s deťmi v Gloucestri, bola to láska na diaľku, no fungovalo im to výborne. Takto žili takmer desať rokov, no potom sa náhle všetko zmenilo. Bol to doslova šok, ktorý zamilovanú dvojicu zrazil na kolená – Kenovi v jeho 47 rokoch diagnostikovali rakovinu hrubého čreva a konečníka. „Rýchlo sme si zvykli na nový životný štýl. Cestovala som do Cardiffu, aby som mohla byť prikaždej jednej chemoterapii, ktorú musel Ken podstúpiť, a pri každom vyšetrení, ktoré musel absolvovať,“ spomína dnes už vdova Clare.

Svadba nás ešte viac zblížila

„Vzala som potom Kena k sebe do Gloucestru, aby som sa oňho mohla lepšie starať,“ vysvetľuje obetavá žena, ktorá okrem toho ešte aj pracovala a vychovávala svoje štyri deti. „Hovorí sa, že na všetkom je niečo dobré a aj nám Kenova choroba priniesla jeden benefit – vzali sme sa. Bola to len malá rodinná svadba v kruhu najbližších, ale my sme prežívali nesmierne šťastné chvíle,“ s úsmevom spomína Clare.

Svadba a potom hospic

Po dvadsiatich kolách chemoterapie a piatich rádioterapiách premiestnili Kena na onkológiu do Cheltenhamu. Tam im navrhli možnosť hospicu. „Veľmi som sa toho bála, no dnes viem, že sa nebolo čoho – privítali nás milo, s láskavosťou a pozitívnym pohľadom na svet. Už vtedy som vedela, že tento hospic budem podporovať do konca svojho života.“ Ken chodil do denného hospicu, kde v sebe objavil umelecký talent a začal maľovať. Clare jeho tvorbu volá „kenoir“ podľa slávneho maliara menom Renoir. Posledné tri týždne prežil Ken v hospici, kde sa mu venovali paliatívni špecialisti, ktorým dôveroval.

Clare sa takmer zbláznila

Po Kenovej smrti mala Clare obrovské psychické problémy. Depresia, strach, liečba u psychologičky, ktorá sa snažila nájsť vhodnú liečbu. Nakoniec jej navrhla, aby začala pliesť. „Pliesť som vedela, tak som zobrala ihlice a pred Vianocami uštrikovala anjelov. Predávala som ich na recepcii hospicu. Mala som 50 rokov a dala som si cieľ, že zarobím pre hospic 500 libier, čo sa mi podarilo. Potom som z vďaky uplietla veľký strom, ktorý sme symbolicky zasadili pred hospic a od toho už bol len krôčik k pletenej záhrade, ktorú sme predviedli na jarnej výstave kvetov začiatkom mája. Bolo to nádherné, pre hospic sme vyzbierali dosť peňazí.“

Láska na diaľku dostala tvrdý úder: Smrť jej zobrala milovaného muža, neverili by ste, čo ju zachránilo

Výber pre vás

Láska na diaľku dostala tvrdý úder: Smrť jej zobrala milovaného muža, neverili by ste, čo ju zachránilo

Súvisiace články

Od lekárky som odchádzala so slzami v očiach: Správala sa ku mne ako k handre, no to nebolo to najhoršie

Po smrti otca sa proti nej obrátila vlastná matka: Nemohla som uveriť, že je toho schopná

Výber pre vás