Ako lekárka absolvovala niekoľkomesačnú misiu v zemetrasením zničenom chudobnom štáte Haiti.

Až do skončenia vysokej školy žila v Košiciach, dnes je jej pôsobiskom Praha. Mladá šikovná žena pracuje ako lekárka a láka ju aj alternatívna medicína, hlavne tradičná čínska. Hneď po štúdiu pracovala na onkológii. Bolo tam toľko smútku, nesplnených nádejí a bolesti, že ju to prinútilo zamyslieť sa nad vlastným životom. Vždy túžila stráviť aspoň niekoľko mesiacov v rozvojovej krajine a pomôcť miestnym ľuďom, a tak sa dostala na lekársku misiu na Haiti a nazbierala toľko zážitkov, že o tom napísala knihu Keď na Haiti padá dážď.

Veronika nikdy predtým v žiadnej rozvojovej krajine nebola, a tak ju šokovalo všetko. Špina na ulici, všadeprítomný chaos a hluk, to, že tam neexistovali smetné koše ani mestská hromadná doprava. Toto zažiť na vlastnej koži je niečo iné, ako vidieť to v telke. Tiež si myslela, že ľudia tam budú za všetko vďační. Lenže oni brali pomoc ako samozrejmosť a často ani nepoďakovali.

Napriek všetkému bolo najdôležitejšie zistenie, že človek dokáže žiť veľmi skromne, a predsa nesmierne šťastne. Naučila sa, že extrémy nie sú v živote nikdy ideálne a že najväčším darom pre človeka je sloboda. Čím viac sa približovala k prirodzenému spôsobu života, tým viac chápala, v akej vystresovanej spoločnosti dovtedy žila.

Nikdy nezabudne na malé dievčatko, ktoré sa popálilo vriacou vodou a matka ho do misie doniesla po troch dňoch vo veľmi zlom stave. Často myslí aj na chvíle, keď prvýkrát vliezla do chudobnej chatrče plnej hmyzu a špiny a videla, v akých podmienkach žijú niektorí ľudia.

Zaujímalo ma, ako vyzeral taký obyčajný deň lekárky na misii. Veronika opisuje: „S manželom sme vstávali okolo siedmej, otvorili sme kliniku a s pomocou zamestnancov sme ju uviedli do chodu. Keď fungovala elektrina a tiekla voda, mohla som začať pracovať. Denne mi cez ruku prešlo priemerne 40 pacientov, niekedy aj viac. Keď odišiel posledný, bolo už neskoré popoludnie. Po práci som najčastejšie písala, alebo sme s manželom vyrazili na pláž či na nákupy potravín. Večery sme obvykle trávili v záhrade pri sviečke a kartách.“

Veronika priznala, že po návrate bojuje najmä s časom a snaží sa nájsť vo svojom živote kompromis medzi medicínou a umením. Každé voľné popoludnie či víkend venuje písaniu, štúdiu či niekoľkoročnej vášni – písaným mandalám. Zároveň sa vždy snaží ukradnúť si čas na oddych v prírode, chvíľu s rodinou a cvičenie, ktoré ju udržuje vo forme. Všetkým čitateľkám Nového Času pre ženy by rada odkázala, aby boli šťastné a aby si vždy ustrážili vlastnú cestu, ktorá ich dovedie k šťastiu.

✔ vyšli jej už knihy Neskromná nádej a Keď na Haiti padá dážď

✔ pracuje na oddelení Lekárskej chémie a klinickej biochémie v Prahe

✔ cvičí tchaj-či-čhüan, venuje sa čínskej medicíne, písaniu aj ručne písaným mandalám

Lekárka a spisovateľka Veronika Savarijová: Misia na Haiti mi zmenila život

Výber pre vás

Lekárka a spisovateľka Veronika Savarijová: Misia na Haiti mi zmenila život

Súvisiace články

Romantické leto s knihou! Zapojte sa do súťaže a vyhrajte 81 kníh pre potešenie

Odteraz konečne šťastná! 30 vecí, ktoré vám pomôžu zmeniť váš život

Dokážem žiť bez smartfónu? Ako to dopadne, keď ostane novinárka jeden deň bez mobilu

Výber pre vás