V prvých mesiacoch spolužitia s veselou súrodeneckou dvojicou som musela súhlasiť. Celé dni sa hrali, spali, papali a používali mačací záchod pod altánkom. Nechali sa chytiť, hladkať, priadli a v zásade od nás nič nechceli. Pohoda. Prvé mráčiky sa objavili spolu s ich pohlavným dospievaním. Z Majla vyrástol dominantný samec a začal si značkovať teritórium. Nechával kôpky po záhrade a obcikával všetko, čo považoval za svoje. Garáž nám páchla, až to štípalo oči, a ten puch sa dostal aj do auta. Niekoľkokrát si zapichol vlajočku aj v dome – „pod obojím“ – a poviem vám, že nič na svete nesmrdí tak ako mačacie oné, to nevyvetráte!

Pachové stopy k nám začali lákať kocúry z celej dediny a na našom dvore si dokazovali, kto zasmradí lepšie. Čiastočne problém odstránila Majlova kastrácia. Kocúr sa so mnou síce tri mesiace nebavil, ale prestal smrdieť, biť sestru a z dvora zmizli kôpky i puch. S Millou Jovovich (vysoká, chudá, zelené oči) to bolo komplikovanejšie. V priebehu ďalšieho polroka sa z nej vykľula svetová šampiónka vo vrhu mláďat a vyvrátila tri najčastejšie mýty o pohlavnom živote mačiek, čo sa šíria internetom a ústnym podaním. Po prvé – že mačky rodia až po roku života, po druhé – že neostanú kotné na zimu a po tretie – že kým kŕmia mladé, ďalšieho vrhu sa netreba obávať. Pche!

Jovovich nám zakvitla pri prvom háraní, keď vonku zúril január a zima sa ešte len rozbiehala. A veselo „dávala“ celej dedine už v šestonedelí. Prvé dva pokusy o sterilizáciu boli neúspešné, lebo madam bola beznádejne v tom. Najprv „porodila“ dve mačiatka, ktoré sa nám podarilo nanútiť kamarátke. O tri mesiace neskôr päť – to už nás oblieval pot. Tretí úspešný pokus bol zároveň aj interrupcia, lebo v odstránenej mačacej maternici bolo vraj už zas sedem zárodkov. No zabije sa, keď je taká sexi?!

Nebyť zásahu veterinára, za rok by sme mali namiesto dvoch mačiek šestnásť!!! Momentálne máme „iba“ štyri. Dve pôvodné a dve rozkošné hravé klbká čakajúce na nových majiteľov – kontakt v redakcii. :-) Ďalšia vec, ktorú nás život s mačkami naučil, je, že mačacie mamy sú kanibalky. Týždeň po druhom pôrode som totiž prichytila Millu Jovovich, ako jednému zo svojich piatich detí žerie hlavu – v detskej izbe na koberci. Taký hysterický záchvat som nemala od puberty a asi som nič strašnejšie na vlastné oči nikdy nevidela. Podľa dôveryhodných zdrojov to mohlo súvisieť s laktačnou psychózou (áno, aj zvieratá ju majú) alebo so zvieracím pragmatickým inštinktom – mača mohlo byť choré alebo už mŕtve.

O pár dní totiž uhynulo ďalšie – bez známok násilia – a o týždeň zmizlo tretie bez stopy. Akokoľvek domestikované mačky zostávajú stále trocha divoké a dravé. Pravidelne zbieram z trávy jašteričie chvosty, vtáčie perie a vypitvané zvyšky myší. Top trofejou bol ulovený drozd. Kým som vošla do domu po zmeták, gumené rukavice a guráž, už som ho mala naservírovaného uprostred kuchyne – krvavého a bez hlavy. Kastrát Majlo si v predsieni spokojne hryzkal amputované krídelko a úprimne nechápal, prečo kričím ako šialená.

Mačacie peklo na vlastnej koži: Nič strašnejšie som nezažila!

Výber pre vás

Mačacie peklo na vlastnej koži: Nič strašnejšie som nezažila!

Súvisiace články

Nejedia len granule: Ako správne kŕmiť šteňa i starého psa

Hotová spúšť! Bojím sa chodiť domov, psík mi ničí veci

3 otázky, ktoré sa najčastejšie pýtate veterinára

Výber pre vás