Teda pred rokmi som mala niečo cez štyridsaťdeväť rokov. S manželom sme mali tri dcéry vo veku 23, 20 a 17 rokov. Viedli sme rodinný penzión a od jari do jesene autokemp. Žili sme si slušne. Život mi ale trochu začalo komplikovať zdravie. Cítila som sa hrozne unavená. Vôbec nás nenapadlo, že by to mohlo znamenať tehotenstvo.

Pred nejakým časom mi totiž vynechával cyklus a gynekológ povedal, že je to začínajúci prechod, a že mi v prípade väčších ťažkostí predpíše hormonálnu liečbu. Okrem toho mi urobil test hladiny hormónov v krvi a povedal mi, že už nemôžem otehotnieť...

Po letnej sezóne sme si vyšli na okruh Talianskom. Dovolenka bola pre mňa utrpením. Každú chvíľu sa mi zdvíhal žalúdok, cítila som sa unavená, vadili mi silné parfémy, stále som bola hladná. Po návrate z Talianska som zistila, že som pribrala päť kilogramov, ale hovorila som si, že to je určite kvôli tomu prechodu. Lenže potom sa stalo niečo nečakané.

Zrazu som pocítila niečo, čo mi pripomínalo pohyb dieťatka v predchádzajúcich tehotenstvách. „To snáď nie je možné, doktor ma predsa uisťoval, že možnosť otehotnenia je de facto nulová,“ bola som vydesená, a hneď na druhý deň som za ním zašla.

Keď som počula, že som pomaly piaty mesiac tehotná a že sa už nedá nič robiť, takmer som zamdlela. Vraj som mala prísť hneď, ako mi nebolo dobre…

Dcéry pomohli, sama by som to nezvládla

Ultrazvuk ukázal, že to bude chlapec. Štyri mesiace utiekli ako voda a blížil sa termín pôrodu. Lekári naplánovali cisársky rez. Keď som sa prebudila z narkózy, zovrelo sa mi srdce. Malý bol taký nádherný! Síce sme po synovi veľmi túžili, vtedy som však mala o pätnásť rokov menej. Dcéry aj s manželom mi veľa pomáhali, ale aj tak to bolo náročné.

A ak si niekto kladie otázku, ako je možné, že som ako matka troch detí nespoznala, že som štvrtýkrát tehotná, tak mám jedno vysvetlenie. Mne totiž nikdy nič nebolo, žiadne chute, nevoľnosti a nepríjemné stavy, žiadna únava a ospalosť. Preto som si tie veci tak dlho nespojila. A hlavne som verila lekárovi, že v mojom veku sa to už nestáva, a že by som mala riešiť prechod.

Dnes mám šesťdesiat rokov a syn má desať. Robí nám veľkú radosť. Dobre sa učí, športuje, s mladšími žiakmi hrá futbal. Nemáme s jeho výchovou žiadny problém. Dcéry ho milujú a rozmaznávajú. S manželom si prajeme jediné, aby sme boli zdraví a dožili sa toho, až bude dospelý a samostatný.

Mamou v päťdesiatke: Doktor tvrdil, že je to prechod!

Výber pre vás

Mamou v päťdesiatke: Doktor tvrdil, že je to prechod!

Súvisiace články

Spoveď nešťastnice: Svojim deťom som vybrala za otca tyrana

Láska na jednu noc? Flirt mi prevrátil život naruby!

Výber pre vás