Po takmer dvoch desaťročiach v športe sa Marcel Merčiak (38) stal šéfom športu v RTVS aj tvárou jej vedomostnej šou Čo ja viem.

Čítate si občas po komentovaní či moderovaní diskusie divákov?

Niekedy. Ale dlho to nevydržím. Cítim z tých komentárov občas veľkú frustráciu a závisť. Človek má veľa obdivovateľov aj kritikov. Keď je to v rovnovážnom stave, znamená to, že svoju prácu robí dobre. V mojej práci totiž neexistuje niekto perfektný, kto by vyhovel všetkým. To sa nedá a s tým som sa naučil žiť. Robíme prácu, ktorá je na očiach a každý má na ňu nejaký názor. Ja hovorím, nemýľme si dojmy s pojmami. To je to najdôležitejšie v živote človeka. Lebo dojmy sú subjektívne, pojmy objektívne.

Ani nie. Mám veľa kamarátov, s ktorými hrávam futbal a život by položili v každom zápase. Ja to tak neberiem. Hlavne, aby bol relax. No, samozrejme, keď sa niečo dobre vyvíja, chcem vyhrať! Ale keď nevyhrám, nič sa nedeje.

Keby ste súťažili v Čo ja viem, chceli by ste vyhrať?

Určite! (smiech) Vždy som bol cieľavedomý, lebo som chcel niečo dosiahnuť. No keby bol niekto lepší, rád uznám jeho kvality.

Jasné. Keď nie ste, ustrniete. Spoliehať sa len na svoje schopnosti je odbočka zlým smerom.

Čo na vaše pracovné vyťaženie hovorí manželka, ktorá je doma so štvorročným synčekom a sedemmesačnou dcérkou? Ako jej to vynahrádzate?

No predsa tým, že sa venujem deťom, keď je voľný víkend. Sem-tam sa nájde. (smiech)

Čiže by ste ju dokázali zastúpiť, keby si šla niekam na dva týždne oddýchnuť?

Nie, na dva týždne nikam nepôjde! (smiech) Neviem, či by som to s dvoma deťmi bez nej tak dlho zvládol. Možno ešte tak dva dni. Ale máme predsa starých rodičov...(smiech)

Pozorujete u syna nejaké vlohy na šport?

S loptou si zakopeme, rád za ňou behá. Aj korčuľovať a plávať sa už učí. Takže celkovo je určite pohybovo nadanejší ako ja. Ale zatiaľ si v sobotu pozrie radšej rozprávky, ako by so mnou sledoval anglickú futbalovú ligu. (smiech)

Vy ste pri sledovaní športových kanálov rýchlo pochopili, že budete potrebovať angličtinu. Dbáte na to, aby sa ju už učil aj váš syn?

Áno, aj keď zatiaľ to má len formou riekaniek a doma mu hovoríme slovíčka, čo je čo. Ale najskôr sa musí naučiť poriadne hovoriť a tvoriť vety aj po slovensky.

Je po vás „ukecaný“, bude z neho komentátor?

(smiech) Je, ale čím bude, to ešte neriešim.

Plnia sa vám sny. S Karolom Polákom ste sa stretli, moderujete kvíz, hoci nie je len čisto športový. Aké ešte máte priania?

No, majstrovstvá sveta v hokeji nemôžeme vyhrať každý rok... (smiech) Ale, samozrejme, stále mám ešte sny. Napríklad dostať sa s našimi futbalistami na šampionáty, nech sú tam, nech si aj vďaka nim ľudia uvedomia, že futbal je vo svete hra hier číslo jeden a tým sa môžeme predať. Niektoré sa mi už čiastočne aj splnili vo veľkom. Také Majstrovstvá sveta vo futbale v Južnej Afrike, to bola najkrajšia kapitola mojej kariéry. Dúfam, že nie posledná.

Hlavne nech sme fungujúca zdravá rodina. Nech sa mojim deťom splní to, čo mne, že sa mi koníček stal prácou. Bol by som šťastný.

Čím vyvažujete šport?

Knihami, filmami, no nie je na to veľmi čas. Venujem sa deťom, keď je voľno, prejdeme sa, hráme, kočíkujeme... Také štandardné otcovské veci.

Okrem manželky? (smiech) Tak áno, jednému zamestnávateľovi už roky a tiež jednému futbalovému klubu. Doma je to Tatran Prešov a v zahraničí Manchester United.

Aký je Marcel Merčiak vašimi očami?

Všetci máme svoje temnejšie stránky. Viem byť aj cholerický, niekedy neurotický a často aj prudko vybuchnem. Ale vždy pre dobro veci. No snažím sa na sebe pracovať. (smiech)

Marcel Merčiak o deťoch a manželke: Aký je v súkromí a prečo občas vybuchne?

Výber pre vás

Marcel Merčiak o deťoch a manželke: Aký je v súkromí a prečo občas vybuchne?

Súvisiace články

Tajomstvo netradičných mien vnúčat Ivy Janžurovej: Na to by ste neprišli!

Kristína Farkašová o tom, ako ju materstvo zmenilo: Toto by som nikdy nepovedala!

Aneta Sedlmair Parišková o materstve: Už sedem rokov som neustále zamilovaná

Výber pre vás