Mala som devätnásť. Pre chronické ochorenie krčných mandlí som musela podstúpiť operáciu – dať ich preč. Kvôli menším komplikáciám sa zákrok posunul o pár dní. Bola som za to vďačná. Páčil sa mi totiž v nemocnici jeden chalan zhruba v mojom veku. Očarujúce a zároveň smutné oči, svojský zmysel pre humor, vyšportovaná postava. Ktorá by odolala?

Zoznámili sme sa hneď v prvý deň a strávili spolu každú možnú sekundu. Spočiatku sme viedli debaty o priateľoch, škole a občas aj o rodine. Povedala som si, že to nesmiem brať vážne. O pár dní sa rozlúčime a možno sa do konca života neuvidíme, keďže pochádzame z rôznych krajov. Neverím vzťahom na diaľku. Ani dnes. Veľa rozprával o tom, čo chcel zažiť. Páčilo sa mi, a tiež ma prekvapovalo, ako presne vedel, čo chce.

Jeho predstavy boli reálne a konkrétne. Zároveň romantické a bola som v nich aj ja. Mnohokrát som ho vysmiala, že sníva a život nie je rozprávka. Nedal sa. Rozprával a rozprával. Povedal jednu krásnu vec – kto nesníva, nežije. Tých pár dní s ním mi pripadalo ako niekoľko rokov. Vtiahol ma do seba. Dovolila som to. Intenzita nášho vzťahu naberala na obrátkach. Od slov sme prešli k dotykom, bozkom a vyvrcholilo to sexom. Na toalete. Vravím, že sa hanbím za to aj dnes. Ale...

Pri opakovanej kontrole na oddelení som sa tešila na stretnutie s ním. Nestalo sa. Už tam nebol. Zomrel. Zrazu som mnoho vecí pochopila. A mnoho zostalo nevysvetlených. O svojej chorobe vôbec nerozprával. Keď na to prišla otázka z mojej strany, zľahčoval. Možno práve rozprávaním chcel prežiť veci, o ktorých vedel, že ich už nezažije. Chápete, prečo tie zmiešané pocity? Na jednej strane sa hanbím, ale som aj rada, že sa to stalo. Pri spomienke sa mi tlačia slzy do očí. Prečo mnoho vecí pochopíme, až keď o ne prídeme. Potrebovala som poznať odpovede na mnoho otázok. Hral sa so mnou? Bral ma vážne? Snaha získať od sestričiek viac informácií o ňom bola márna. Vysvetlili mi, že v jeho prípade išlo o ťažko liečiteľnú onkologickú chorobu a v posledné dni ho monitorovali.

Jedna z nich mi letmo oznámila, že sa na mňa pýtal a raz sa o mne rozprávali. „Asi vás mal rád,“ povedala. Pri týchto slovách som doslova zutekala z oddelenia. Chcelo sa mi kričať. Pociťovala som obrovskú krivdu a bezmocnosť. Nemôžem povedať, že išlo o veľkú lásku. Myslím, že ani z jeho strany nie. Išlo však o veľké stretnutie. Po dlhom čase tie nekonečné otázky prestali byť podstatné. V mojom srdci má tento pacient miesto naveky. Z času na čas si vytiahnem túto spomienku, aby som si pripomenula, že život je krásny, krátky, krutý a nevyspytateľný. Ako príbeh, ktorý mám prežitý. Deťom rozprávam po večeroch rozprávku o mladom princovi, ktorý zahorel láskou ku krásnej princeznej, s ktorou sa videli len jediný raz a nebolo im dovolené žiť spolu, lebo princ zomrel pri záchrane kráľovstva...

Moja láska trvala krátko! Netušila som, že umrie

Výber pre vás

Moja láska trvala krátko! Netušila som, že umrie

Súvisiace články

Išli mlčky, lekár jej oznámil, že bude mať postihnuté dieťa

Nikdy by som neverila, že sa vydám aj tretíkrát!

Výber pre vás