Keďže som sa päť týždňov predtým presťahovala s priateľom preč, zdrvujúcu správu mi musel oznámiť brat cez telefón. S otcom žil, kým si prechádzal komplikovaným rozvodom a keď mi povedal o ich poslednom spoločnom dni, obaja sme plakali. Kúpila som si letenku domov, no stále tomu nechcela uveriť. Nemôžem mať 23 rokov a byť tak skoro bez otca. Vtedy som to netušila, no ten pocit šoku bol len začiatkom konca našej rodiny. Moje lietadlo pristálo a s bratom sme zamierili rovno do maminho domu. To bolo prvý raz, čo moja mama spomenula peniaze. Sedeli sme vonku, keď povedala: „Zaujímalo by ma, čo sa stane so mnou? Ako sa uživím?“ Mala som z toho čudný pocit a neverila som, že v tomto ťažkom momente myslí na peniaze. Až do jeho smrti dostávala od otca ako učiteľka vedľajší príjem – hoci sa rozviedli a ani jeden z nich sa znovu nezosobášil. Vďaka tým peniazom sa jej darilo vychádzať s financiami. Teraz sa však všetko zrútilo.

Mesiac po pohrebe sme počas upratovania starých vecí narazili s bratom na otcove papiere ohľadom šetrenia a životnej poistky.

Vtedy sme nevedeli, že mal majetok, ktorý sa bude komplikovane deliť – mysleli sme si len, že sa to rozdelí medzi nás troch. Na ďalší mesiac som navštívila rodné mesto kvôli svadbe kamarátky. Vtedy som si všimla, že sa mama správa opäť čudne. Keď som ponúkla bratovi, že mu vezmem auto do servisu za to, že mi ho počas návštevy požičal, povedala, že by som tak mala urobiť aj s jej, odkedy mám predsa všetky peniaze. Nechápala som, čo tým myslí. Zaplatila som celý otcov pohreb, úplne sama. Brat si to nemohol dovoliť a od matky som nič nežiadala, lebo som vedela o jej finančnej situácii. Z poistky otca som ešte nedostala žiadne peniaze. Povedala som o tom priateľovi, no on mi len vecne odvetil, že ma bude žalovať. V žiadnom prípade. Moja mama by mi to nikdy neurobila...

Na druhý deň zavolala a vyhrážala sa právnymi krokmi. Nemohla som uveriť tomu, čo som počula. Dodala, že jej právnik odo mňa potrebuje dve čísla – koľko zdedím po otcovi a koľko z tej sumy dostane ona. Postupne boli objasnené viaceré detaily z poslednej vôle: ako jeho bývalá, bola mama dedičkou na prvej poistnej zmluve. No keď som absolvovala vysokú školu, preniesol to na moje meno. Nechcel, aby mala tie peniaze. S telefónom v ruke som ucítila závrat. Ako mohla predpokladať, že by som sa s ňou nepodelila? A povolala právnika? S bratom sme sa rozprávali o splatení jej hypotéky, aby sa nemusela obávať, že príde o domov. Zrazu som však videla tú škaredosť, o ktorej som netušila. Tá zúrivá chamtivosť a fakt, že otec zariadil, aby nebola nikde zahrnutá, ma dostali. Ak bola ochotná zničiť vzťah s jedinou dcérou kvôli peniazom, prečo by mala niečo z nich dostať? Bez rozmýšľania som napísala sumu, ktorú s bratom dostaneme. Pri jej meno som dosadila nulu a poslala to právnikovi. Neodpovedala na to hneď, ale neskôr cez týždeň mi poslala správu, v ktorej hovorila, že už viac nie som jej dcérou.

Smútok ľudí zmení a ja som stále dúfala, že ju to prejde. Poslala mi viac a viac bolestivých správ, snažila som sa ich ignorovať. No potom som dostala predvolanie na súd. Vtedy udrela realita a musela som najať právnika, ktorý bude zastupovať mňa a brata. Stále som nemala ani cent z otcovej poistky a myslela som, koľko ma v skutočnosti tá suma bude stáť. Otec určite dúfal, že sa mi to hodí, no v skutočnosti som zaplatila iba právničku. Aj ona si myslela, že ľahko vyhráme. To si však neuvedomila, aká dokáže byť moja mama vytrvalá.

Vždy, keď podala žalobu, a bolo ich veľa, išli sme k súdu, jej prípad sa skončil neúspechom a pokračovala ďalej. Stalo sa to päťkrát, kým sme sa nedostali na Najvyšší súd a nevyčerpala svoje sťažnosti. Peniaze boli konečne naše. Polovicu svojho dedičstva som použila na kúpu domu. Zvyšku som sa nedotkla, kým som sa nevydala. Vedela som, že ak by bol stále nažive, otec by chcel zaplatiť moju svadbu, tak som to urobila zaňho. Bol to krásny spôsob, ako si uctiť jeho pamiatku a trvalú prítomnosť v mojom živote.

Rok pred svadbou som skontaktovala mamu. Bála som sa, že by sa jej niečo mohlo stať, kým to napravíme. Jedného večera som jej napísala, že na ňu myslím. Čakala som horlivú odpoveď, no prišla iba veta – som rada, že si sa ozvala. To bolo všetko. Čakala som viac nadšenia, no zažilasom iba sklamanie. Na svadbu som ju nakoniec nepozvala. Jediným pokrokom bolo, že sme si začali písať listy raz za mesiac. Vymenili sme si pár komplimentov a vrátili sa k niečomu z toho, čo sa stalo.

Takmer rok a pol po svadbe došlo k osobnému stretnutiu. Bolo to pekné a zdvorilé. Ako som tak sedela oproti nej a hovorila o svojom živote, uvedomila som si, že ku nej už nič necítim. Aj keď je mojou matkou. Kedykoľvek sa ma priatelia spýtajú na rodinu, hovorím im, že som stratila oboch rodičov. Detaily sú príliš vyčerpávajúce. Úprimne, cítim sa ako sirota. Je to už päť rokov, čo som sa jej úplne vzdialila. Oplakala som, čo sme mali, a so smútkom sa učím žiť bez nej. Pomaly sa mi to darí.

Po smrti otca sa proti nej obrátila vlastná matka: Nemohla som uveriť, že je toho schopná

Výber pre vás

Po smrti otca sa proti nej obrátila vlastná matka: Nemohla som uveriť, že je toho schopná

Súvisiace články

Narodil sa jej vytúžený syn, no netušila, čo ju s ním čaká! Marta prežila to, čoho sa desí každá matka

Zo šokujúceho priznania Martiny mrazí: Myslela som si, že ma miluje, on sa zmenil na monštrum!

Evin milovaný syn skončil za mrežami: Nikdy by jej nenapadlo, čo zažije cestou do väzenia

Výber pre vás