Dojčenské fľašky značky Dior, špeciálne minitenisky a hryzadielka z Paríža si Lucia nakúpila ešte predtým, ako vôbec otehotnela. „Mohli sme si to dovoliť a vedela som, že dieťa chceme,” vysvetľuje impulzívne nákupy, pri ktorých eurá nerátala. To pravé šialenstvo sa však začalo, keď sa jej narodil malý Damien. Prišla spŕška „nevyhnutných” darčekov od príbuzných, „dôležitých” výrobkov od kamarátov, ktorí ich našli na internete, a porovnávanie s ostatnými mamičkami v okolí. Nehovoriac o alternatívnych postupoch a moderných výchovných metódach, ktoré plánuje zaviesť už dnes! Čo na tom, že Damienko zatiaľ iba spí, ciká a papá. Raz sa jej za to určite poďakuje.

Naše mamy nemali vlhké utierky, pampersky a niektoré ani automatické práčky. Aj tak sme tu. Dnešné dieťa potrebuje ešte postieľku, kočík, prebaľovací pult, autosedačku a desiatky ďalších vynálezov, ktoré boli pred pár generáciami neznáme, no dnes sú v kategórii samozrejmé. Normálna matka si vyberie výrobky tradičného výrobcu za rozumnú cenu, alebo jej ich z druhej ruky posunie kamarátka či sesternica. Pre „intenzívnych” rodičov sa však odlišnosť najlepšie vyjadruje nákupom vecí, ktoré sú drahšie, progresívnejšie a okázalejšie ako obyčajná výbavička. Posteľná bielizeň pre malého miláčika je zo stopercentnej organickej bavlny, jeho izbičku navrhne interiérová dizajnérka a kočík, v ktorom sa bude voziť, určite vyhral prestížnu cenu za dizajn. Obchodníci na celom svete úspešne uvádzajú na trh jeden za druhým výrobky, ktoré uspokojujú dopyt pološialených rodičov. Napr. novinka Balboa! Je to vlastne látkový kryt na nákupný košík, ktorý chráni váš poklad pred tisíckami baktérií z tisícok detských tiel, ktoré sedeli v nákupnom košíku pred ním. Olemovaný gumičkou a s otvormi na nohy, je dostupný v množstve farieb a vzorov pre všetky typy rodičov. Na strane smerujúcej do košíka je látkové vrecko, kde si mamička vloží jedlo, pitie a hračky pre prípad náhleho hladu, smädu alebo nudy malého počas nákupu. Druhým zásadným objavom je sedačka Bumbo, ktorá umožní sedieť deťom od chvíle, keď udržia vzpriamenú hlavičku. Je z mäkkej gumy a vyzerá ako veľký plytký nočník s otvormi na nohy. Naším favoritom je však ohrievač vlhčených utierok na zadoček (!!!). Zoznam je nekonečný... Ak sa čudujete, ako ste bez týchto vecí vyrástli vy a vaši súrodenci, odpoveď je úplne jednoduchá. Normálne.

Sedačka Bumbo, nový objav pre najmenších z najmenších.

„Pamätám si, keď som si uvedomila, že toho máme akosi priveľa. V garáži prekážali štyri kočíky – hlboký, športový, džogingový a na autosedačku. Mala som tri nosiče – dopredu, dozadu a na turistiku. Okrem toho som mala babyšatku, dve autosedačky, Damiena som mohla položiť do hojdačky, sedačky, na hypoalergénnu ovčiu kožušinu alebo špeciálny vankúš na polohovanie novorodencov. Keď som ich priniesla domov, fakt som si myslela, že to všetko budeme potrebovať. Každý mi hovoril niečo iné a vždy sme to uzavreli tak, že bábätká sú nevypočítateľné a možno sa tomu nášmu zapáči práve táto poloha (tento druh pohybu, toto mäkké miesto). Spamätala som sa vo chvíli, keď mal malý reflux a musela som ho celý deň nosiť na rukách. Uvedomila som si, že máme byt zaprataný detskými vecami, z ktorých väčšinu nepoužívame a nikdy používať nebudeme,” hovorí Lucia o zhromažďovaní potrebného vybavenia, ktoré sa napokon stalo nepotrebným. Nie každá matka však zažije takéto osvietenie.

Stránka most-expensive.net vyratúva ceny najdrahších doplnkov pre deti, ktoré si okrem boháčov kupujú aj ľudia túžiaci po luxuse pre svojho potomka. Najdrahšia taška na plienky? Vyrába ju Louis Vuitton, má priehradky na fľaše, vyberateľnú prebaľovaciu podložku a množstvo užitočných doplnkov. Cena sa začína pri 2 200 dolároch. Najdrahšia stolička na kŕmenie sa volá Henry IV. (áno, po cisárovi Rímskej ríše) a okrem toho, že je vyrobená z brezy a točí sa všetkými smermi, sa dá veľkosťou prispôsobiť až do pätnásteho roku veku dieťaťa. No neposaďte na ňu toho pubertiaka!? Cena? 1 350 dolárov. Vydelené pätnástimi rokmi, je to asi pre niektorých investícia tak akurát. Najdrahší cumlík na svete nie sa neodporúča používať, pretože je celý obalený diamantmi. Hoci, isto sa na svete našiel minimálne jeden boháč, ktorý svojmu potomkovi tento sedemnásťtisícdolárový klenot do ústočiek dal. Okrem luxusných nevyhnutností rodičia radi míňajú aj na špeciálne koše na použité plienky, ktoré každú plienku obalia do samostatného vrecka, vankúš na dojčenie, ktorý neskôr slúži na polohovanie novorodenca v spánku, alebo detské monitorovacie zariadenie s mimoriadne dlhým dosahom a so zabudovanou kamerou. Výsledok: biznis s detskými výrobkami, ktorého obrat dosiahol minulý rok len v Spojených štátoch 1 66 miliardy dolárov! Otázne je, či obchodníci slúžia rodičom (a ich túžbam zaistiť bezpečnosť a pohodlie svojim deťom), alebo naopak. Multimiliónový „baby biznis“ útočí na strach vlastný každému rodičovi. Robím pre svoje dieťa dosť? Nie je na trhu niečo ešte novšie, lepšie, kvalitnejšie, po čom bude môj junior múdrejší, šťastnejší a dokonalejší?

Nový druh rodičov si práve preto vyslúžil prívlastok „intenzívny”. Všetko ich konanie totiž súvisí s otázkou – robím pre svoje dieťa dosť? Mnoho matiek tvrdo pracuje na svojej kariére a môže si dovoliť pre svoje dieťa len to najlepšie. Hlavným hnacím motorom často je, aby malo to, čo nemali ony. Lepší štart do života a lepšie vzdelanie, s ktorým treba začať v správnom čase. Najlepšie ešte pred narodením. V šestnástich týždňoch sa všetky nenarodené deti odvracajú od prudkého svetla. O mesiac neskôr rozoznajú slová matky, o ďalší už kopnú nohou do rytmu hudby. No a niektoré sa stávajú študentmi prenatálnej univerzity. „Verím, že každý človek na svete, vrátane stále sa vyvíjajúceho dieťaťa v matkinom tele, má právo na vzdelanie. S našou pomocou môže váš potomok začať ako úspešný absolvent našej prenatálnej univerzity, a tým získa oproti ostatným deťom výhodu,“ hovorí zakladateľ školy pre „brušká“ a zároveň jej prezident, kalifornský gynekológ F. Rene Van de Carr. Podľa svojich výskumov zostavil učebný plán, ktorý pozostáva z odovzdávania informácií dieťaťu v maternici a tým stimulovania rozvoja jeho mozgu.

Pokus z roku 1986 ukázal lepší rozvoj reči, rastu, vzťahu s rodičmi a dlhšie dojčenie v prospech malých absolventov, o dva roky neskôr pán Carr dokonca tvrdil, že deti z prenatálnej univerzity sa rodia rýchlejšie a ľahšie. Na základe jeho tvrdení sa teda rozbehol nový biznis – stimulácia zmyslov dieťaťa pred narodením. V Európe bol populárny program Firstart, v ktorom mamičky púšťali svojim bruškám husľové nahrávky. Edukačné systémy prisahajú na svoju jedinečnosť a sľúbia čokoľvek, čomu ste ochotní uveriť. „Najprv som bola skeptická. O niečom takom ako prenatálne vzdelávanie som nikdy nepočula,“ hovorí dvojnásobná mamička Susan Klein. „Keď som otehotnela s Alyssou, mala som prácu, dom, vzťah a veľa času a chuti skúmať, čo bude pre ňu najlepšie. Tento výučbový systém sľuboval pokojnejšie dieťa, ktoré bude lepšie spať, rýchlejšie sa rozvíjať a rýchlo napredovať v škole. Dvakrát denne som si na bruško na hodinu pripla malý vak s výučbovým zariadením, ktoré Alysse púšťalo rozličné rytmy pripomínajúce tlkot srdca, s rozličnou intenzitou a rýchlosťou,“ vysvetľuje Susan. Malá Alyssa je skutočne nezvyčajne pokojné a usmievavé dieťa, ktoré hádam nikdy nebolo nespokojné alebo mrzuté. Či je to však výsledok prenatálnej univerzity, nevie ani Susan. „Zdá sa, že to funguje. Uvidíme o pár rokov, ako jej to pôjde v škole. Moja staršia dcéra tiež patrí medzi najlepších žiakov v triede a nijaký systém som pri nej nepoužívala.“ Výučbový systém bol drahý, ale mali ho aj ďalšie Susanine kamarátky. „Nechcela som, aby mala Alyssa horší štart do života,“ priznáva 26-ročná Susan svoju najväčšiu obavu.

Nehráme sa, ale sa učíme

Pre blaho a rozvoj svojich detí prestali rodiča nakupovať hračky, s ktorými sa dá len hrať, a začali kupovať také hračky, ktoré ich deti učia. Čítať, písať, počítať, rozoznávať farby i zvieratká, drevo a látky vystriedal plast a elektronické hlasy spievajúce pesničky a vykrikujúce anglické frázy. Dieťa sa tak má pod zámienkou veselej hry naučiť všetky úkony ešte predtým, ako pôjde do škôlky. Kto by nechcel byť rodičom trojročného génia, ktorý vymenuje abecedu, napíše svoje meno a plynule rozpráva po anglicky? „Deti sa chcú váľať po zemi, hrať s prázdnymi obalmi z darčekov, búchať hrncami a liezť po tráve, nepotrebujú drahé hračky a hojdačky so svetlami a zvukmi. Podľa môjho názoru, rodičia míňajú príliš veľa peňazí na niečo, čo ich dieťa vlastne ani nepotrebuje a nechce. Nechajte sa deti hrať s obyčajnými vecami z domácnosti a uvidíte, aké budú šťastné,“ vraví zaslúžilá mama troch detí Anka. „Väčšina produktov, ktoré sľubujú zrýchlený vývoj dieťaťa, ho vlastne spomaľuje,“ odhaľuje pre niekoho šokujúcu informáciu doktorka Sara Shaw, ktorá sa zaoberá sociálno-emocionálnym vývojom detí a mladistvých. „Výučbové videá alebo hry sú založené na princípe opakovania známych faktov a priamo ukazujú deťom súvislosti. Nielenže nerozvíjajú predstavivosť a tvorivosť, ale svojou koncepciou môžu dieťa tak prestimulovať, že sa jeho vývoj spomalí,“ varuje. Podľa jej slov sú najvhodnejšie hračky, ktoré nemajú len jedinú funkciu – stlačiť tlačidlo. Hračky by mali byť jednoduché, aby ich dieťa mohlo prispôsobiť aktuálnej situácii a hre. Aká komplikácia pre výrobcov hračiek! Veď milióny detí, ktoré sa rodia, sú ich spotrebiteľmi a oni predsa nevyrábajú „obyčajné“ hračky, ale malé výučbové stroje, ktoré do nich pod rúškom hry natlačia potrebné vedomosti. Taktiky výrobcov a distributérov hračiek odkrýva vo svojej knihe Parenting Inc. americká spisovateľka Pamela Paul. Rodičia sú od počatia bombardovaní reklamami na produkty a služby, ktoré pred dvadsiatimi rokmi neexistovali. Všetky sľubujú zlepšiť život vášho dieťaťa, ale v skutočnosti tak nerobia. Chytili sa do pasce vlastných túžob a predstáv, ktoré im do hlavy naočkoval fenomén intenzívneho rodičovstva.

Balboa chráni deti pred baktériami v nákupných vozíkoch.

Menej je definitívne viac

Rodičovstvo už viac nie je o pocitoch, ale o informáciách. Matky (a otcovia) hľadajú odpovede na otázku „čo mám robiť“ v knihách, na internete a u odborníkov. Na každý problém dnes existuje podrobný návod, ako ho vyriešiť a čo naň kúpiť. Voľná definícia „intenzívneho rodičovstva“ hovorí o emocionálne náročnom vzťahu, ktorého epicentrom je dieťa, a potom je tu rodič závislý od názorov odborníkov a médií. Bojuje s neustálymi pochybnosťami, porovnáva a zbiera čo najviac informácií o svojom rozhodnutí. Predchádzajúce generácie podobný problém nemali, na slovo poslúchli rady lekárov alebo starých mám a bolo. S neustálym vývojom medicíny, detskej a vývinovej psychológie a technológií sú však aj tí najvzdelanejší rodičia stratení v záplave protichodných informácií a krvopotne zvažujú každé rozhodnutie týkajúce sa ich (často jediného) potomka. Ako rodiť? Ako dojčiť? Ako odsávať? Aké plienky? Ovocie alebo zeleninu? Akú teplotu v miestnosti spiaceho bábätka? Ktorý opaľovací krém?

Intenzívne rodičovstvo zasahuje aj do vzdialenej budúcnosti týchto bábätiek a vychováva mladých ľudí, ktorí volajú mame aj päťkrát denne, pretože nie sú schopní urobiť najmenšie rozhodnutie. Katastrofické scenáre uvádza psychologička Hara Estroff Marano, ktorá opísala fenomén intenzívneho rodičovstva ako strach. O bezpečnosť svojich detí, o ich šťastie a úspech v živote, z toho, čo o nich budú hovoriť ostatní... Toto všetko vyúsťuje do kurióznych situácií, keď napríklad rodičia zažalovali školu za vylúčene svojich detí pre popíjanie alkoholu na území školy, pretože to bude zle vyzerať na ich prihláškach na univerzitu. Rodičia istého 14-ročného chlapca zasa súdili školu za to, že ho vylúčila, keď chcel najať vraha na svojho učiteľa matematiky. Iní spísali petíciu za to, aby ich deti mohli nosiť do školy priehľadné oblečenie. Typický je aj prípad otecka, ktorého dohnala na súd nespravodlivá trojka jeho dcéry z dejepisu, ktorú mal sudca zmeniť na spravodlivú dvojku, atď. Malí bohovia týchto rodičov prinútili zabudnúť na svoj každodenný život a venovať sa stopercentne iba im. Rodičovstvo v 21. storočí určite nie je jednoduchá výzva, isto by mu však prospel návrat práve k jednoduchosti. A dieťa uvoľnenej, nezaťaženej mamy môže mať roztrhnuté tepláky aj nesprávny klobúčik, prípadne inú teplotu v spálni, než kážu príručky, a bude stokrát šťastnejšie ako malý väzeň úzkostlivých predstáv svojich rodičov.

Moje dieťa, môj boh: Ako byť lepšími rodičmi?

Výber pre vás

Moje dieťa, môj boh: Ako byť lepšími rodičmi?

Súvisiace články

Keď dieťa robí niečo, čo sa nepáči, ešte nemusí byť zlé

Prečo deti neposlúchajú? Vytvoriť si autoritu nie je jednoduché

Výber pre vás