Mala som v ten deň veľa vybavovačiek, a tak som sa dohodla s vtedajším manželom, že pre nášho syna Radka pôjde do družiny on a spravia si spolu úlohy. O pol siedmej večer, po všetkých tých behačkách po úradoch a nákupoch, som odomkla dom. Pri dverách ma čakala moja mama. „Čo sa stalo?“ spýtala som sa. „Ani sa nepýtaj, tvoj muž nešiel po Radka a školník už trikrát volal, kedy si prídete po syna. Predstav si, išla som ho zobudiť a on ma vyhodil s tým, že má nárok sa vyspať!“ vysvetľovala mi rozčúlene. „Nechaj to na mňa, mami,“ odpovedala som.

Manžel spal v pracovni naozaj dosť tvrdo. „Vstávaj!“ zatriasla som ním. „Syn je v družine a školník si nevie rady. Čo si o nás pomyslí?“ kričala som. „Najskôr tvoja matka a teraz zasa ty...“ zamrmlal podráždene. Potom ale predsa len vstal a začal sa obliekať. Košeľu si obliekol naopak a pri tom stále vrčal, že je premrznutý, a prečo by mal robiť také milosti, keď môžem ísť po syna autobusom. Radšej som mlčala a čakala, kým nebude hotový. Lenže potom to bolo ešte horšie. Do auta nastúpil v úplnom pominutí zmyslov, šiel rýchlo a pritom mi vyčítal všetko moje príbuzenstvo.

Do družiny som prišla celá uplakaná. Manželovi som povedala, že na nás čakať nemusí, naspäť už radšej pocestujeme autobusom, pretože nechcem riskovať, aby nás niekde zabil. Len pokrčil plecami a odišiel. Šla som až k triede. Zbadala som, že je tam školník a s Radkom si robí úlohy. „Mami,“ zvolal malý a utekal ku mne. „Mami, už mám spravenú úlohu,“ oznamoval mi pyšne. „To si šikovný, tak poď, pôjdeme domov.“ Školníkovi som sa v rozpakoch poďakovala. „To nestojí za reč, to je predsa samozrejmosť, nie?“ usmial sa starček. Aspoň niekto so mnou zaobchádzal ľudsky, napadlo mi.

Synovi som povedala, že na druhý deň prinesieme pánovi školníkovi kávu. Stisol mi ruku na súhlas a vyrazili sme na autobusovú zastávku. Cestou domov som myslela na to, ako skvelo sa pán školník zachoval. Opýtala som sa syna, či mu povedal, že pre neho príde otec. „Áno, povedal. A bol taký dobrý, že mi dal aj horalku!“ Školník sa zachoval skrátka skvelo. Keď ma zbadal, všetko si asi domyslel a ešte sa usmieval. Nie ako môj nevrlý manžel a otec rodiny. A syn vďaka jeho prístupu nepoznal, že sa niečo deje, a že sa na neho jeho otec vykašlal... Rozmýšľala som nad tým, čo Radkovi pripravím na večeru za to dlhé čakanie, ale o jedlo sa už, našťastie, postarala babička. Dnes som viac ako dvadsať rokov rozvedená a Radko je už dospelý, ale často si na ten príbeh spomeniem.

Na môjho chlapa sa nemôžem spoľahnúť: Zabudol na vlastného syna

Výber pre vás

Na môjho chlapa sa nemôžem spoľahnúť: Zabudol na vlastného syna

Súvisiace články

Príbeh ako z čiernej kroniky: Dcéra zachránila susede život

Karolína (36): Život bez chlapa? Muž a deti nemusia byť šťastie

Môj manžel hovorí, že tri deti zvládne iba terminátor!

Výber pre vás