Manželov úraz sa stal na jeseň minulého roku pri výstavbe kruhového obchvatu v Prešove. Peter, ktorý je vyučený tesár, spadol z rebríka a udrel si hlavu o betónovú podlahu. Utrpel ťažké poranenie ľavej strany mozgu, z ktorého sa stále zotavuje. Poškodenie je však natoľko vážne, že Petrovi neumožňuje zaradiť sa do bežného života. „Ten deň bol taký zvláštny, akoby som cítila, že sa niečo stane. Od rána sa mi nedarilo a stále som na niečo zabudla. Bola som dosť nervózna,“ spomína Janka na 19. september, kedy sa jej život zmenil od základov.

„Manžel šiel ráno do práce a ja som mu okolo obeda volala, ale nedvíhal. Už vtedy som mala zlé tušenie,“ spomína nešťastná žena. Peter v ten osudný deň stál na rebríku asi vo výške jeden a pol metra. „Vkladal kovové tyče do debnenia. Prácu mu zadelil jeho majster. Manžel na polícii vypovedal, že mal na hlave prilbu, a že v čase, keď spadol, nebol vedľa nikto. Presnú príčinu pádu nevie ani on, ani kolegovia. Peter si spomína na pád, na prevoz na traumatológiu, ale na to, čo bolo potom si už, žiaľ, nepamätá,“ vysvetľuje priebeh udalosti.

„Keď mi večer zavolal jeho vedúci, vedela som, že je zle. Bola som v šoku, úplne paralyzovaná. Ako-tak som sa pozbierala a utekala do nemocnice. Manžel bol napojený na rôzne prístroje a jeho stav sa po troch dňoch zhoršil. Preto ho previezli na neurológiu, na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde ležal dva týždne. Jeho stav sa skomplikoval, lebo mu ochrnula celá ľavá strana, zle sa mu dýchalo, nevedel chodiť, nereagoval na nič. Bol v bezvedomí.“

Keď sa prebral a ako-tak pozbieral, previezli ho na doliečovacie oddelenie. Janka sa nesťažuje, ale bojuje. „Hľadám riešenia, ako mu pomôcť, chodievam s ním na kratšie prechádzky, lebo dlhšie nevydrží. A mám s kamarátkou naplánovanú opekačku. Peter sa stráni ľudí, ale ja mu to nedovolím. Nechcem, aby sa uzavrel do seba. Chcem, aby sme proti tomu, čo sa stalo, bojovali spolu.“

„Peter utrpel devastačné pomliaždenie ľavej strany mozgu. Zvládne len základnú hygienu, ale so všetkým ostatným mu musím pomáhať. Je to, ako keby som mala ďalšie dieťa,“ hovorí Jana, ktorá je matkou desaťročnej dcérky Sofie. Dievčatko otcovu chorobu znáša zle. „Trápi sa kvôli nemu, je jej ľúto, že ocko už nikdy nebude taký, ako ho poznala.“

Jana momentálne čaká na to, ako dopadne vyšetrovanie prípadu. „Mám pocit, že to trvá dlho, ale viem, že situáciu komplikuje fakt, že v čase nehody pri manželovi nik nebol, a teda nie je priamy svedok. Najhoršie je pre mňa však to, že manžel dostáva len maródku 220 €, čo je suma, ktorú platíme za nájom. Ja, keďže nemôžem ísť do práce, mám príjem necelých 200 €. Keď všetko poplatím, neostane nám ani stovka na živobytie.“

Okrem toho, že sa musí postarať o manžela, musí zvládnuť aj dcérinu špeciálnu diétu. Piatačka Sofia trpí fenylketonuriou, čo je metabolické ochorenie, ktoré postihuje jedno z 10-tisíc narodených detí. Choroba si vyžaduje čo najnižší príjem bielkovín. Ak ich je v jedle viac, môže dôjsť k poškodeniu mozgu. „Je to na celý život. Dcérka môže jesť len zeleninu a špeciálne výrobky s veľmi nízkym alebo žiadnym obsahom bielkovín.“ Preto musí na obaloch výrobkov sledovať zloženie a hlavne hodnoty bielkovín. „Viem, koľko môže denne zjesť, a tak každú potravinu vážim a prepočítavam, aby neprekročila limit, ktorý nám stanovila lekárka v metabolickej ambulancii v Košiciach,“ vysvetľuje.

Sofia nemohla piť ani materské mlieko, hneď po narodení bola na špeciálnom mlieku, ktoré pije dodnes. Jana dcére varí brokolicu, kaleráb, karfiol. Mäso, jogurty, čokoláda sú pre mladú školáčku totálne tabu. „Sofia si už zvykla, ale keď bola menšia, bol to pre ňu šok. Veď vysvetlite malému decku, že zmrzlinu nesmie, keď ju lížu všetci okolo. Často preto plakala.“ Niektoré potraviny objednáva cez internet, iné sú dostupné v špecializovaných obchodoch, sú však drahé. „Sofia si veru neužije vynikajúcu babičkinu kuchyňu a o stravovaní v školskej jedálni môžeme len snívať. Smejeme sa, že my žijeme až príliš zdravo,“ dodáva s úsmevom Jana.

„Pomohlo by mi, keby sa prípad čím skôr uzatvoril a aby mi Sociálna poisťovňa vyplatila to, čo nám patrí. Uskromňujeme sa a keby nie mojej mamy, ktorá mi finančne pomáha, tak neviem. Psychicky sú mi veľkou podporou aj sestra Anika, manželov brat i kamarátka. Ani sama neviem, kde beriem energiu na prežitie, sú chvíle, keď si aj poplačem,“ priznáva. Myslí si, že kompetentný by mal za to, čo sa stalo, niesť aj zodpovednosť. Manželov stav je vážny, lekári nepredpokladajú zlepšenie, ale zhoršenie zdravotného stavu. Dala by som čokoľvek za to, keby sa všetko dalo vrátiť späť,“ utiera si zaslzené oči, ale aj tak nestráca nádej...

Manžel išiel do práce, ale Jana mala zlé tušenie: Keď večer zazvonil telefón, zrútil sa jej celý svet...

Výber pre vás

Manžel išiel do práce, ale Jana mala zlé tušenie: Keď večer zazvonil telefón, zrútil sa jej celý svet...

Súvisiace články

Osud sa s nimi nemaznal a to ich ešte viac spojilo: Tri sestry sa museli popasovať s chorobou i nešťastím

Zmysel pre humor im nechýba! Päť sestier prezradilo: Takto spolu riešime chlapov

Pôrod dcérky si užila, ale o pár hodín nastalo peklo: Lekár urobil chybu, ktorá ju takmer stála život

Výber pre vás