Zvyčajne, keď začne akýkoľvek rozhovor súvisiaci s manželstvom, moja pozornosť upadne a uvažujem radšej nad objednávkou ďalších plaviek do letnej zbierky. Ale tentokrát téma, aké dôležité je, že by mal priateľ požiadať o povolenie otca partnerky pred tým, ako ju požiada o ruku, vzbudila môj záujem. Uvedomila som si, že som jediná, ktorej partner by bol v rozpakoch, ak by mal požiadať otca o požehnanie manželstva.

Nikdy som si naozaj nepredstavovala zásnuby alebo dokonca moju svadbu. Nemám tušenia, kde by sme mali obrad a koľko ľudí by sme pozvali, pretože mám podozrenie, že tieto podrobnosti budú stanovené v partnerstve s budúcim snúbencom. Počas tejto vysoko špekulatívnej konverzácie však prišla moja reakcia náhodne a pravdivo. Snúbenec a otec by mali obaja rešpektovať fakt, že mi toto gesto príde urážajúce. Najhoršie je, že žiadosť o ruku dcéry je ukotvená v starobylých presvedčeniach, že ženy sú majetkom, rovnako ako v ideológii v štýle otec-vie-najlepšie. Niektorí ľudia môžu povedať, že je to neúctivé voči otcovi, ak sa snúbenec nespýta, ale aké neúctivé je to voči budúcej životnej partnerke?

Ako u osoby, ktorá tvrdo pracovala na prevzatí zodpovednosti za svoje vlastné rozhodnutia, by to bolo pre mňa nesprávne. Nepotrebujem niekoho iného, keď robím najväčšie rozhodnutie svojho života. Ako by sa cítil môj snúbenec, keby som si pýtala povolenie od jeho otca, aby sa mohol so mnou oženiť? Nie som si úplne istá, pretože je fiktívny, ale niečo mi napovedá, že ten pojem bude zahŕňať slovo bláznovstvo.

Môj otec je tradičný chlap. Nikdy by som mu nechcela ublížiť a robiť ho hrdým je pre mňa dôležité. Avšak môj romantický vzťah s ním nemá nič spoločné. Je to také jednoduché. Nikdy ma neklamal a nepredstieral, že má všetky odpovede. Každý vzťah otca a dcéry je iný a osobný. A rovnako aj každý romantický vzťah. Všeobecne si myslím, že ženy by mali zvážiť, čo je pre ne to správne bez ohľadu na životný štýl, a nedovoliť nikomu inému, aby spôsobil, že sa budú cítiť vinné, menejcenné, príliš feministické predtým, ako vysvetlia svoju preferenciu partnerovi. Veľa žien chce, aby ich si ich polovičky zabezpečili požehnanie otca a nie je na tom nič zlé. „Musí sa najskôr spýtať môjho otca," znela klasická reakcia takmer každej mojej kamarátky. A viete čo? Chcem to pre každú z nich. Len to nechcem pre seba.

Životný okamih v tieni tradícií neuznávam: Prečo nechcem, aby partner žiadal o moju ruku otca

Výber pre vás

Životný okamih v tieni tradícií neuznávam: Prečo nechcem, aby partner žiadal o moju ruku otca

Súvisiace články

Dve manželstvá boli pre mňa ľadovou sprchou: Nový priateľ ma žiada o niečo, z čoho mám zimomriavky

Výber pre vás