Keď mi priniesli na dojčenie údajne moje bábätko, materský inštinkt mi našepkával, že čosi nie je v poriadku. Bola pekná slnečná sobota a ja som chystala oslavu babkinej osemdesiatky v presvedčení, že keď mám termín pôrodu až o 10 dní, všetko sa udeje hladko a podľa mojich plánov. Veci boli pripravené, ale ako sa vraví, človek mieni a Pán Boh mení...Oslava bola naplánovaná na nedeľu, no nebolo ešte ani šesť hodín ráno a mne začala odtekať plodová voda. Zobudila som manžela, aby mamke (mojej svokre) všetko vysvetlil a my sme mohli frčať do pôrodnice.

Bolesť a intervaly medzi kontrakciami sa rýchlo stupňovali. Presne o 8.23 h sa nám narodila krásna, zdravá dcérka. Dali mi ju aj prisať k prsníku, ale potom si ju zobrali sestričky k sebe, aby som si oddýchla. Bolo to už moje tretie dieťa, a tak som to chvíľkové odlúčenie uvítala, lebo som vedela, že si jej ešte užijem dosť. Zároveň som potrebovala načerpať nové sily, hoci pôrod bol rýchly a bez komplikácií. Sestrička sa ma o nejaký čas prišla spýtať, či si skúsim nadojčiť maličkú. Súhlasila som a ona mi doniesla malý batôžok. Hneď som chcela zistiť, či bude papkať. Podarilo sa a dievčatko sa opatrne napilo. Ako som ju dojčila, začala som si ju prezerať a stále sa mi niečo nezdalo. Najprv som si myslela, že som iba príliš unavená a zmätená z toľkých dojmov. Keď bábätko dopapalo, poprezerala som si ho celé. Ako som rozväzovala perinku, zbadala som na nej napísané: Tichá 4/2. Keďže nesúhlasilo priezvisko ani číslo izby, zobrala som malú a išla sestričkám oznámiť, že sa stal asi nejaký omyl.

Úbohá sestrička celá zbledla, rýchlo zobrala slečnu Tichú a poslala ma na izbu, že mi hneď donesie moje dieťa. A tak som už o pár minút držala v náručí moju princezničku. Skôr než som začala dojčiť, som si ju najprv rozbalila a pozorným okom preskúmala. Presvedčila som sa, že toto je naozaj môj anjelik. Sestrička sa veľmi ospravedlňovala. Celý týždeň za mnou chodila s malou dušičkou a uisťovala sa, či to „nenabonzujem“ primárovi. Nič také som nespravila. Bola som si stopercentne istá, že mám pri sebe svoju dcérku a nechcela som nikomu ublížiť. A vy, milé mamičky, dobre si vryte svoje ratolesti do pamäti skôr, ako ich od vás sestričky odtrhnú, aby sa vám nestalo niečo podobné.

Materský inštinkt určite neklame a preto Slávka urobila dobre, že ho počúvala. Prípady, keď mamičky dlho vychovávali cudzie deti, presvedčené o tom, že sú ich vlastné, vôbec nie sú až také ojedinelé. Ťažko povedať, ako sa dá vyrovnať s pocitom, že niekto vlastne dlhý čas ľúbil „nepravé“ dieťa. Slávka to, našťastie, riešiť nemusí, lebo zámenu odhalila sa ma. Želáme veľa krásnych chvíľ s dcérkou. Určite budú spolu na tento príbeh ešte dlho spomínať.

Nepríjemná skúsenosť z pôrodnice: Vymenili mi dcéru!

Výber pre vás

Nepríjemná skúsenosť z pôrodnice: Vymenili mi dcéru!

Súvisiace články

Strápnil ma pred ostatnými: Myslel si, že ho balím!

Nečakaná zrada: Môj partner ma ohováral za chrbtom!

Výber pre vás