Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Poznali sme sa od dvanástich rokov. Bola novým dievčaťom v triede a zatiaľ čo ostatní by si ticho sadli na svoje miesto, ona sa postavila pred triedu a sebavedome sa predstavila. Už vtedy bola odvážna a nebojácna. Odvtedy sme boli stále spolu. V našich detských izbách sme čítali módne magazíny, ktoré sme kradli mamám, a tancovali sme na Madonnu. Stále sme sa na niečom smiali, Dáška mala zakaždým nejakú historku, ako sa stratila na výlete či o šibalstvách, ktoré vyviedla rodičom. Aj po rokoch sme tu vždy boli jedna pre druhú. Spolu sme sa učili na skúšky a neskôr sa tešili z pracovných príležitostí. Riešili sme rozchody a oplakávali zlomené srdcia. Keď som sa ako 22-ročná vydala za Milana, Dagmar mi išla za svedka. O šesť rokov, v roku 2001, sa nám narodila dcérka Eliška a v roku 2003 Karolínka. V tom roku sme rodili obe, Dáške sa narodila Tánička, o tri roky neskôr Simonka a po dvoch rokoch Ela. Zdalo sa, že sme sa obe šťastne usadili a zariadili si život, no krátko nato, ako Dagmar zistila, že čaká štvrté dieťa, sa s manželom rozviedli.

Byť na jej mieste, trápila by som sa tým, že budem slobodná mamička, ale ona bola, ako vždy, silná. ,,Zvládnem to,“ ukončila rozhovor vždy, keď prišlo na túto tému. Keď sa jej narodila Lili, bola šťastím bez seba.

Bývali sme od seba len pár minút, a tak sme sa neustále navštevovali. No v auguste 2014 sa nám život nepredvídateľne zamotal. Boli sme práve na rodinnej dovolenke a keď som si ukoristila chvíľku pre seba, prihlásila som sa na facebook. Na Dáškinej nástenke som zbadala príspevok od našej spoločnej priateľky: ,,Dúfam, že čoskoro ti bude lepšie.“ Znervóznilo ma to napriek tomu, že keď sme pred týždňom odchádzali, bola úplne v pohode. Ihneď som sa jej pokúšala dovolať, no nezdvihla mi, tak som vytočila číslo jej mamy.

,,Nechceli sme ti to hovoriť, kým si preč. Dáška má rakovinu,“ rozplakala sa mi do telefónu. Vraj išla k lekárovi s podozrením na migrénu a miesto toho jej našli na mozgu 12 tumorov. S Milanom sme sa okamžite pobalili a nahnali deti do auta. Cestou domov som si hovorila, že lekári ju určite vyliečia, no v hrdle som mala hrču a na hrudi akoby ma ťažil obrovský balvan.

Keď sme za ňou na druhý deň prišli do nemocnice, tumory začali krvácať a lekári začali liečbu. Musela postrehnúť strach v mojich očiach, pretože mi hneď pri príchode s úsmevom povedala: ,,Budem v poriadku, neboj sa.“ Počas celého trvania rádioterapie a chemoterapie opakovala túto vetu každému.

Obdivovala som jej silu. Stále pendlovala medzi domovom a nemocnicou, no nezáležalo na tom, aké silné bolesti mala, jej dcérky Tánička (11), Simonka (9), Ela (6) a Liliana (4) boli vždy na prvom mieste.

Chod môjho salónu som vtedy nechala na zamestnankyniach a každý týždeň som si dievčatá zobrala k sebe. Cez deň sme pre Dagmar vyrábali kartičky s rôznymi optimistickými nápismi ako: ,,Rýchlo sa uzdrav, mami,“ a večer sme sa rozprávali a na rozveselenie som sa ich snažila zlákať na vankúšovú vojnu. No vedela som, že existuje len malá nádej. V decembri 2014 lekári zistili, že tumory rastú. Raz som ju viezla z nemocnice, keď sa Dáška zrazu otočila ku mne a s vážnym výrazom sa spýtala: ,,Postaráš sa o moje dievčatká, keď odídem?“ Nepotrebovala som ani chvíľku na rozmýšľanie a ani som o tom nemusela najprv hovoriť s Milanom. Vedela som, že neexistuje nič, čo by som pre ňu neurobila. Svojho otca dievčatá nevideli už 5 rokov a Dáškina mama už mala po šesťdesiatke, čiže bolo pochopiteľné, že Dáška požiadala nás.

,,Samozrejme,“ znela moja odpoveď a tým bolo rozhodnuté. Cítila som, že ani jedna to nechceme ďalej rozoberať. Nezniesla som ani pomyslenie na to, že príde deň, keď už nebudem počuť jej zvonivý smiech. Bohužiaľ, nastal skôr, ako sme čakali.

Týždne ubiehali a u Dagmar sa choroba začala prejavovať naplno. Povedala som Milanovi, že dievčatá k nám prídu bývať. Len mi ticho povedal, že bude poctený. Keď mala Dáška svetlú chvíľku, rozprávala o budúcnosti. Prosila ma, nech nedovolím, aby dievčatá na ňu zabudli. Dala som jej sľub. O mesiac, v apríli tohto roku, sa nadýchla poslednýkrát.

Zasiahla ma bolesť, akú som nikdy v živote necítila. No teraz bol rad na mne, aby som našla vnútornú silu. ,,Mamička bude navždy vašou mamou,“ vysvetlila som dievčatám, ,,ale my budeme vaši rodičia tu na zemi.“ Keď som ich objala, všetky sme plakali.

Po Dáškinom odchode nás realita zasiahla naplno. Hovorili sme s právnikmi a vybavovali adopciu detí. Naša rodina sa zo dňa na deň zdvojnásobila a Dagmar nemala nijaké úspory. Začínala som mať obavy, ako zvládneme uživiť štyri ďalšie deti z príjmov zo salónu a Milanovho platu vysokoškolského pedagóga a ako sa ôsmi zmestíme do štvorizbového domu. Vo chvíľach, keď som bola sama, zadúšala som sa vzlykmi. Nie preto, že som oľutovala sľub, ktorý som dala svojej najlepšej priateľke, ale pre naše i Dáškine dievčatá som chcela zabezpečiť ten najlepší život a zrazu som nevedela, ako na to.

Napokon nám pomohla Dáškina aj naša rodina, ale peniaze, samozrejme, neboli jedinou komplikáciou, ktorá sa vyskytla. Moje dcéry sa tešia z toho, že s nami dievčatá bývajú, ale náš život je teraz dosť chaotický. Dievčatá rozvážame každé ráno do štyroch škôl a poobede robíme úlohy a domáce práce. Dávame si pozor, aby sme sa každej zo šiestich dievčat venovali rovnako.

Ešte ďalšieho pol roka po Dáškinom odchode sme ju neustále spomínali. Keď Tánička urobila niečo bláznivé, smiali sme sa a volali to Dáškin žart. Všetky štyri majú jej očarujúci úsmev.

Viem si predstaviť, ako budú ľudia hovoriť, že to, čo som urobila, si zaslúži obdiv, no v skutočnosti to bola Dagmar, kto mi dal ten najväčší dar. Kedykoľvek sa pozriem na jej štyri úžasné dcéry, mám pocit, že je tu stále so mnou. A taký poklad si budem vážiť navždy.

Dojímavý príbeh: Líviu zasiahla rana osudu, aha, čo urobila pre kamarátku chorú na rakovinu!

Výber pre vás

Dojímavý príbeh: Líviu zasiahla rana osudu, aha, čo urobila pre kamarátku chorú na rakovinu!

Súvisiace články

Banalita či vážna choroba? 10 príznakov, že môžete mať rakovinu: Toto si všímajte!

3 najzdravšie pitné kúry proti kašľu aj rakovine: Stačia 2 týždne a bude z vás celkom iná žena!

Skutočný príbeh: Rakovina ju obrala o prsníky

Výber pre vás