Puto medzi dvojičkami je naozaj jedinečné a často až nadprirodzené, zvlášť pri jednovaječných dvojičkách, ktoré sú navlas rovnaké. Ich prepojenie sa formuje ešte v brušku, keď zdieľajú spoločnú placentu a musia sa deliť o živiny rovnomerne, aby prežili obaja.

Neskôr spia spolu v jednej postieľke, kočíkujú sa spolu v kočíku a vyrastajú spolu. Už tým je ich vzťah formovaný a iný ako pri bežných súrodencoch. Guy Lion Playfair v knihe Telepatie mezi blízkymi tvrdí, že 30 až 35 % jednovaječných dvojčiat zažije telepatiu. Na túto tému vzniklo veľa kníh a bolo zozbieraných veľa príbehov o zvláštnych javoch medzi dvojčatami, ktoré dokazujú, že ide o niečo viac. A nielen to, robili sa výskumy a pokusy na oddelených dvojčatách, ktoré sa po čase akoby vždy pritiahli a našli. Alebo si vzali rovnaké ženy s rovnakými menami, hoci sa nikdy predtým nevideli. Aj vy ste sa s nami podelili so svojimi neuveriteľnými príbehmi o vašom dvojičkovskom vzťahu.

... vaše šance na porodenie dvojčiat sú približne 3 %, čo znamená, že zo 100 pôrodov sa 3x narodia dvojičky.

... od roku 1980 sa šanca na splodenie dvojičiek postupne zvyšovala, až dosiahla svoje maximum – na úrovni 3 % v roku 2009. Odvtedy sa stabilizovala na tomto čísle.

... táto štatistika sa týka iba dvojvaječných dvojčiat. Pravdepodobnosť splodenia jednovaječných dvojčiat je pozoruhodne konštantná už desaťročia, a to 0,3 – 0,5 % po celom svete.

... staršie ženy majú nižšiu šancu otehotnieť, ale vyššiu šancu na dvojčatá, ak sa už tehotenstvo podarí.

Klára a Valéria majú takmer 80 rokov a žijú na strednom Slovensku. V ich rodine sú nateraz síce jediné dvojčatá, ale pred nimi bola z dvojičiek ich mamička. Je zaujímavé, že už ani ich deti, ani bratove deti, dokonca ani vnúčatá nemajú dvojčatá. „Vyzerá to tak, že budeme posledné. Zdá sa, že gény sa už ďalej nedostali,“ konštatuje Klára, ktorá sa narodila o 5 minút skôr ako Valéria.

Klára vysvetľuje, že od detstva bolo medzi nimi čosi viac: „Valéria bola často chorá a aj keď mne navonok nič nebolo, musela som ležať pri nej, lebo som sa cítila rovnako zle ako ona. Mama často vravela, že sme choré obe a v podstate nás liečila obe. Možno to chápala, lebo sama mala výnimočný vzťah so svojou dvojičkou. Ale málokedy nám o tom rozprávala.“ Pridáva svoj pohľad aj Valika: „Naozaj sme o sebe vedeli aj na diaľku, keď sa nám niečo zlé dialo. Ja som raz začala plakať a mama ma nevedela utíšiť. Keď sa zrazu spýtala: "Kde je Klára?" Netušila som. Bežala ju hľadať a ona spadla z rebríka z veľmi vysokej čerešne a plakala zľaknutá pod stromom. Ja som to nevidela ani o tom nevedela, ale akosi som to vycítila.“

Klára vysvetľuje, že hoci sa obe vydali (Valika je už vdova), nikdy sa nedokázali porozprávať tak dobre so svojimi mužmi ako navzájom medzi sebou. „Dôverujeme si viac ako hocikomu na svete. Keď bol nejaký problém, riešili sme ho spolu, nie s našimi manželmi, na čo sa oni dosť hnevali. Ale tak sme to cítili.“ Valika sa smeje, že vznikali z toho často hádky, ale nakoniec si ich muži zvykli a pochopili, že ony dve budú spolu až naveky. „Našou túžbou je zomrieť naraz, alebo aspoň v blízkom čase, aby sme jedna na druhú tam na druhom svete nemuseli dlho čakať. Videli sme totiž mamičku, keď jej zomrela sestra. Tá sa tak trápila. Nechcelo sa jej žiť a vždy nám vravela, že sestra ju volá. Ani nie po dvoch rokoch zomrela aj ona.“

Mamička Silvia nám napísala, že má synov dvojičky, ktorí majú iba 2,5 roka, ale vidí pri nich toto: „Viem, že aj "obyčajní" súrodenci sa ľúbia, ale dvojičky... to je niečo výnimočné a krehké. Tú oddannosť a nekonečnú lásku medzi nimi vidím už teraz. Samozrejme, ako všetky deti, aj oni sa chvíľu ľúbia, chvíľu bijú... ale jeden bez druhého sa nepohnú naozaj nikam. A ja som hrdá, že práve ja som ich mama a môžem sa na ten zázrak denne pozerať a učiť sa od nich. A to som si najskôr nevedela predstaviť život s dvojičkami, dnes za nich ďakujem a neviem si predstaviť ani len jeden deň bez nich.“

Syn Juraj nám napísal krátky postreh o svojom otcovi a jeho sestre dvojičke: „Môj otec, tiež sa volal Juraj, miloval svoju sestru Ivetku. Pamätám sa, že aj keď sa nestretávali často, vždy, keď sme prišli k Ivetke, zväčša iba ja a otec, tak zavládla akási celkom špeciálna atmosféra. Vnímal som ich ako zohranú dvojku, ktorá sa stále doberá, hrá karty, nadáva si, ale tak priateľsky, a aj keď nepoužívali nejaké veľké slová náklonnosti, v tej dobe to ani nebolo bežné, predsa som cítil, ako sa majú radi.

Moja mama ju nemala veľmi rada, možno aj žiarlila na tú zvláštnu náklonnosť, ktorú si otec k Ivete zachoval po celý život. Keď už boli starí, Ivetkine deti ju nechodili veľmi navštevovať a jej manžel už bol mŕtvy, takže bola dosť osamelá. A tak otec za ňou začal cestovať častejšie a hocikedy tam prespal aj niekoľko nocí. Akoby vycítil, že už nebudú dlho spolu. A naozaj, Ivetka onedlho zomrela a môj otec behom pol roka tak schudol a schradol, že zomrel tiež. Pritom dovtedy to bol silný a veselý chlap. Odvtedy verím, že mali celkom špeciálny vzťah.“

Janka &amp; Danka: Funguje medzi nami telepatia

Veselé dievčatá začali svoje rozprávanie hneď tým, že rodičia nemali veľa invencie, tak im dali mená po slávnych knižných dvojičkách od spisovateľky Ďuríčkovej. „Ale nie sme ako ony,“ hneď dodáva Janka. Jednovaječné dvojčatá sa odmala rovnako obliekali a všade chodili spolu. Dnes, samozrejme, už má každá aj vlastné záujmy. Danka chodí na karate a venuje sa viacerým športom, Janka je viac knihomoľ. „Čím sme staršie, tým viac sa povahovo odlišujeme. Nemáme až tak veľa spoločného, ale obe milujeme módu.“

Danka priznáva, že niekedy v škole využívali, že ich učitelia nevedia od seba rozoznať. „Keď sme boli menšie, chodili sme oblečené rovnako a ľudia nás nevedeli rozoznať. Preto v škole sme jedna druhú zachraňovali, keď niektorá niečo nevedela, tá druhá sa postavila a tvrdila: "Ja som Janka, takže ste chceli vyvolať mňa." A šla som k tabuli namiesto Janky a odpovedala som za ňu. Ale to sa dalo len sem-tam, inak by nám na to prišli.“

Danka tiež vraví, že odmalička majú spoločnú reč, ktorá je iná ako u ostatných. „Keď sme boli asi osemročné, veľmi nás bavilo vytvárať si vlastné slová, ktorým sme rozumeli iba my dve. Mali sme taký svoj svet, do ktorého sme nepúšťali nikoho iného. A dodnes nám niektoré "tajné slová" zostali. Ale okrem toho, často cítime navzájom, čo si tá druhá myslí. Stačí pohľad do očí a vieme, čo sa deje. Ťažko sa to vysvetľuje, ale máme to mnohokrát vyskúšané.“ Janka to, samozrejme, potvrdzuje a dodáva, že keď bude mať každá raz svoju rodinu, je si istá, že ich puto zostane rovnako silné a nič sa na tom nezmení.

Martina a Petra Hudákové: Sme viac ako sestry

Martina Hudáková a jej sestra Petra (18) z Hanisky pri Prešove sú navlas rovnaké. Rozoznať ich je problém. No v rodine majú ešte jedny dvojčatá – sesternice z druhého kolena – sesternice Bašistové z Ličartoviec. V tejto rodine nájdeme však ešte jedny dvojičky. Škoda len, že na to, aby sa o nich písalo, sa necítili.

„Vo všetkom sa zhodneme, mnoho vecí robíme spoločne,“ hovoria sestry Hudákové, ktoré sa vo voľnom čase venujú stepu v country súbore Linden Flowers a úspešne reprezentujú svoju obec Haniska po celom Slovensku.

Jedna je spontánna, druhá mapuje terén

Veselé sestry nemali problém "požalovať" čo-to na tú druhú. „Martina sa narodila prvá a možno aj preto je v spoločnosti smelá, vie sa rýchlejšie odviazať. S týmto mám ja trochu problém, radšej si pomaly mapujem terén,“ prezradila nám Petra, ktorá je mladšia o desať minút. „Martina je trochu neporiadna, občas na ňu kričím, aby si po týždni konečne odložila veci do skine,“ povedala nám so smiechom Petra. Sympatické študentky nenájdete sedieť v jednej lavici a dokonca ani nenavštevujú tú istú triedu. Obe sú však v treťom ročníku, no každá študuje iný odbor na Súkromnej strednej odbornej škole Mladosť v Prešove. Petra "driluje" na hotelovej akadémii a Martina sa učí za kuchárku.

„S našimi sesternicami sa často stretávame, hlavne na rodinných oslavách a tiež sme boli spolu v lete na kresťanskom tábore v Sulíne. My sme boli animátorky a sesternice nás museli poslúchať,“ smejú sa sestry Hudákové. Martina okrem iného rada varí, Petru státie pri hrncoch veľmi nebaví. „Ja radšej upratujem a neraz aj za Martinu,“ dodáva so smiechom. Obe sestry sa zhodujú aj v tom, že ako dvojčatá majú medzi sebou zvláštne a vzácne puto. „Darmo nejaké sestry povedia, že veď aj my máme krásny sesterský vzťah. Toto je niečo iné, tým, že sme dvojičky, budeme zomknuté navždy. A to je niečo celkom iné.“

Zuzka Bašistová (11) má nad hornou perou znamienko, ktoré jej dvojičke Števke chýba. A tak ich rozoznávajú. Školáčky na naše stretnutie prišli aj s mamou Zuzanou. Števka sa narodila prvá a minútu po nej už na svet pozerala aj Zuzka. Obe prišli na svet v 30-tom týždni a niekoľko týždňov boli v inkubátore.

„Dievčatá sa samé strihajú, toto ich baví, hlavne vtedy, keď sa nudia,“ povedala nám so smiechom mama. Dvojčatá, hoci každá má svoje kamarátky, všade chodievajú spolu. Obe dcéry, ktoré rady hrajú na gitare, sú však povahovo úplne rozdielne – kým Števka je veľmi tvrdohlavá a trochu panovačná, Zuzka je pravý opak a sestre rada ustúpi. „Keď som ich čakala, smiala som sa, že Zuzka všetko dobré brala Števke a teraz sa smejem, že sa to vymenilo. Proste Števka je taký malý oplan v rodine, je celkom po ockovi,“ smeje sa mama, ktorej sa ani len nesnívalo, že porodí dvojčatá.

Až v piatom mesiaci sa dozvedela, že budú dve

„Dozvedela som sa to od gynekologičky až v piatom mesiaci. Vraj, mamička, počujem dve srdiečka,“ spomína na šok v ambulancii mama Zuzana, ktorá dvojčence počala prirodzene. Jej počiatočný šok však rýchlo vystriedala radosť. „Keď Martina s Petrou boli maličké a ja som k ich mame, teda mojej sesternici, prišla na návštevu, veľmi som jej závidela, že má dvojičky. Veľmi som po nich túžila, a pozrite, splnilo sa mi to,“ dodáva dojatá Zuzana Bašistová.

Z tohto až mrazí! Cítila som jej bolesť aj na diaľku: Úžasné príbehy dvojičiek dokazujú, že telepatia existuje

Výber pre vás

Z tohto až mrazí! Cítila som jej bolesť aj na diaľku: Úžasné príbehy dvojičiek dokazujú, že telepatia existuje

Súvisiace články

Osud sa s nimi nemaznal a to ich ešte viac spojilo: Tri sestry sa museli popasovať s chorobou i nešťastím

Herečka našla šťastie po boku skvelého muža: Dcérka sa im fakt vydarila, nevieme sa na ňu vynadívať!

Úprimné priznanie jednej mamy: V detstve ma nezvládali rodičia ani učitelia a dnes robí to isté moja dcéra!

Výber pre vás