Spoznali sme sa pred deviatimi rokmi cez internet. Písali sme si celé dva roky, kým sme sa odhodlali konečne stretnúť. Z mojej strany preskočila iskra až na druhom stretnutí o ďalšie dlhé dva roky. Tomu sa hovorí pomalé dozrievanie lásky, že? Po pol roku randenia ma môj objav požiadal o ruku, no ja som sa ešte vydávať nechcela. Vlastne som sa nechcela vydávať vôbec, pretože som z rozvedenej rodiny a o inštitúcii manželstva som si pod vplyvom prežitého myslela svoje. Manžel však, naopak, pochádzal zo silne kresťansky založenej rodiny, vedel variť, prať, skrátka všetky domáce práce zvládal lepšie ako ja. Keď som dovŕšila 25 rokov, povedala som si, že tú svadbu raz v živote zažiť chem, ale nie po tridsiatke s prvými vráskami. Muža mi všetky kamarátky závideli, aký je milý, pozorný, nosí mi kvety aj vo všedné dni, stará sa o mňa aj o domácnosť. Po rokoch chodenia sme sa teda vo veľkom štýle zobrali v kostole a prisahali si vernosť a lásku pred Bohom.Ďalšie dva roky sme sa pokúšali o finančné zabezpečenie rodiny a o počatie dieťatka. To druhé sa nám veľmi nedarilo, a tak som muža poslala k doktorovi, ktorý mu predpísal drahé lieky na plodnosť. Po dvoch mesiacoch sa nám skutočne podarilo splodiť vytúženého potomka a celá rodina sa tešila s nami.

Myslela som si – život ako z románu, všetko nám vychádza, som šťastná žena a mám všetko, po čom som vždy túžila. Mali sme vlastný krásne a moderne prerobený byt, nové auto, nič nám nechýbalo a všetci známi nám závideli (či už v dobrom, alebo v zlom). A potom sa to stalo – muž prišiel s nápadom, že vymeníme byt za väčší a on si nájde popri práci ešte jednu, v ktorej bude po večeroch predávať a mapovať reality. Veľmi sa mi to nepozdávalo, no súhlasila som so všetkým, čo chcel. Dva-tri mesiace chodil domov neskoro v noci bez akéhokoľvek zisku. Keď minul vyše tisíc eur „na benzín“ z nášho spoločného rozpočtu, upozornila som ho, že tá práca je stratová a nemá zmysel mať druhú prácu na to, aby sme ju sponzorovali prvou prácou. On však za tým, za mne záhadných okolností, zmysel videl, no to som pochopila až vtedy, keď som vo 4. mesiaci tehotenstva po tom, čo som skoro potratila, otvorila v práci maily a medzi nimi bol jeden od anonyma s predmetom „TVOJ MUŽ ŤA PODVÁDZA!“. Boli tam všetky detaily, kde, kedy a s kým čo robil, aj fakty, ako som si to mohla overiť. Podvádzal ma roky všade, kam sa pohol a ja som bola totálne slepá! Bezhranične som mu verila a nevedela som o žiadnom probléme v našom vzťahu. Reality robil so svojou milenkou, ktorá otehotnela v tom istom čase ako ja, no dieťa potratila.

Teraz bývam u svojej mamy v detskej izbe a spolu s ňou sa pripravujeme na príchod vytúženého bábätka a vnúčatka. A želám si jediné – aby chlapov, čo sa skrývajú za rúško dobrých kresťanov a oženia sa aj napriek tomu, že sú nenapraviteľní sukničkári, bolo čo najmenej!

Neverila by som, že ma môj veriaci manžel bude podvádzať

Výber pre vás

Neverila by som, že ma môj veriaci manžel bude podvádzať

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Vychovala som dieťa cudzej ženy

Spoveď nešťastnice: Internet zo mňa spravil sexmaniačku

Skutočný príbeh: Môj žiarlivý priateľ ma dal sledovať!

Výber pre vás