Škandinávia si v dejinách moderného dizajnu právom vydobyla osobité postavenie najmä vďaka chlapíkom, ako boli Arne Jacobsen, Alvar Aalto a Verner Panton. Iskru severského dizajnu dnes držia pri živote ženy.

Po otcovi Dánka a po matke Angličanka – Louise Campbell (1970) od detstva pendlovala medzi oboma krajinami a dnes toto dvojaké zázemie hodnotí ako veľkú výhodu.

Veď len keď si vezmeme jej vzdelanie, je jasné, že mala k dispozícii tú najlepšiu kombináciu škôl a najmä prostredí, v ktorých dizajn aj v minulosti dosahoval tie najvyššie méty.

Študovať začala na londýnskej College of Furniture, odkiaľ sa po troch rokoch presunula do rodnej Kodane na Denmarks Design School.

Usilovná Louise nevolila cestu predlžovania študentských rokov a naberania know-how u známych dizajnérov, po skončení školy si hneď založila vlastné štúdio, ktoré bez prestávky funguje už pekných 17 rokov. Drží sa pritom troch základných zásad: Vždy začni od nuly, všetko je možné, pokiaľ sa nedokáže opak, a na každé jedno rozhodnutie musí byť dobrý dôvod.

K jej klientom patria najmä vychytené škandinávske značky ako nábytkársky HAY, slávny producent svietidiel Louis Poulsen, majster ušľachtilých bytových doplnkov Stelton či kráľovská porcelánka Royal Copenhagen. No vyňuchala ju napríklad aj talianska Zanotta, ktorá si nikdy nedá ujsť príležitosť oživiť svoju ponuku „novou krvou“.

Čím je výnimočná: V tvorbe Louise Campbell sa pôsobivo spája škandinávsky racionalizmus s poetikou, ktorú by sme mohli nazvať ženskou. Jemnosť až éterickosť je v jej prácach natoľko výrazná, že fyzický kontakt so svietidlami či nábytkovými kusmi, ktoré navrhla, podvedome nabáda k opatrnosti.

Akoby len letmý dotyk stačil na to, aby sa všetko razom rozplynulo. No práve v tejto krehkosti nájdeme kontrastný moment prekvapenia. Louise totiž využíva priam extrémne high-tech technológie, čo nie je práve ženská doména. Okrem navrhovania nábytku, svietidiel a interiérových doplnkov sa angažuje aj v menej komerčných aktivitách. Ako kurátorka usporiadala viacero výstav zameraných na prezentáciu súčasných remesiel a zasadzuje sa aj za zlepšenie dizajnérskeho prostredia v Dánsku, hoci z nášho pohľadu je len sotva predstaviteľné, čo viac by sa pre rozkvet dánskeho dizajnu ešte dalo urobiť.

Ťah na bránku: Medzníkom v jej kariére je dozaista kreslo Prince z roku 2002. Pôvodný návrh bol vlastne súťažným zadaním na tému kreslo pre jeho kráľovskú výsosť dánskeho korunného princa. Louise sa rozhodla do svojho dielka vniesť rozporuplnosť princovho osobného života, ktorý musí na jednej strane nadviazať na stáročné tradície, no zároveň chce byť súčasťou svojej generácie.

Minulosť Louise zasadila do sedadla pripomínajúceho kvetinovú čipku, ktoré odkazuje na dánskeho kráľa rozprávok Hansa Christiana Andersena a jeho veľký koníček, vystrihovanie z papiera. Dnešok je zas zastúpený použitím najmodernejšej technológie, sedadlo je totiž zhotovené z neoprénu a plsti, ktoré sú rezané laserom a vodným lúčom. Louisino súťažné kreslo nakoniec síce nevyhralo, no pre ňu znamenalo víťazstvo s omnoho väčším významom. Dánska značka HAY, ktorá sa rada púšťa do experimentov, kreslo Prince zaradila do svojho portfólia, vďaka čomu sa Louise Campbell otvorilo mnoho ďalších dôležitých dverí.

Ženy z frontu Sofia Lagerkvist, Charlotte Von Der Lancken a Anna Lindgren alias Štúdio Front

Stretli sa ako spolužiačky na štokholmskej School of Arts, Craft and Design. Študovali priemyselný dizajn a okrem toho si užili veľa spoločnej zábavy. Ich priateľstvo prirodzene vyústilo do založenia spoločného štúdia s názvom Front, ktoré tento rok slávi desiate výročie. Z pôvodnej štvorice (do Frontu patrila aj Katja Sävström) je dnes už len trojica, Front si však aj naďalej drží renomé pozoruhodného ženského zoskupenia, ktorému rozhodne nechýba odvaha, sebavedomie a najmä osobitý rukopis.

Všetko sa zomlelo pomerne rýchlo. V roku 2003 o nich takmer nik nevedel a živila ich najmä radosť z objavovania nového, no v roku 2005 už boli na obálke britského dizajnérskeho časopisu Icon s titulkom: „Čoskoro sa stanú veľmi známymi.“ A nebolo to veru len novinárske blúznenie. Pritom Front možno len ťažko jednoznačne zaradiť. Trhajú sa oň umelecké galérie, ale aj spoločnosti, ktoré dbajú o komerčný úspech a priaznivé výkazy ziskov. Spomeňme aspoň talianske značky ako Porro, Kartell či Moroso, no dievčatá z Frontu očarili napríklad aj Ikeu, ktorá do kolekcie PS zaradila jedno ich svietidlo.

Čím sú výnimočné: Front o sebe tvrdí, že predajnosť produktov pre nich viac-menej nie je určujúca a zaujíma ich skôr úloha, akú konkrétne predmety zohrávajú v našich životoch. Táto myšlienka stojí v pozadí každého ich dielka, ktoré sa vždy rodí až po rozsiahlych pozorovaniach, výskumoch a diskusiách. Typickým aspektom ich tvorby je, že primárne hľadanie všeobecne akceptovateľnej krásy okolo nás pre nich nie je až také dôležité, koncentrujú sa skôr na proces výroby, z ktorého potom vyplynú samotné formy nábytku alebo iných úžitkových predmetov. A to pre škandinávsky dizajn rozhodne nie je typické.

Ťah na bránku: Rozruch okolo Frontu nastal najmä v spojitosti s ich projektom Design by animals. Front prišiel s nápadom zapojiť do procesu tvorby dizajnérskych objektov živé zvieratá. Hlavnými hrdinami sa stali chrobáky, potkany či hady, ktoré na stoloch, vešiakoch, vázach a svietidlách zanechali stopy svojich aktivít.

Vznikli tak naozaj jedinečné úžitkové predmety so silným príbehom. Ak nás však zaujíma skutočný prienik Frontu do dizajnu a sériovej výroby, tak do stredu terča trafi li najmä strhujúcou trojicou produktov, ku ktorým máme prístup vďaka radikálnej holandskej značke Moooi. Front však aj tentoraz stavil na zvieratá – koňa, prasa a zajaca, ktoré tvoria figurálny základ veľkej lampy, stolíka s podnosom a malej lampičky. Toto „gazdovské“ trio dodnes patrí k miláčikom publika, k bestsellerom Moooi a najmä k najlepšiemu imidžu švédskeho Frontu.

Jedna z najčastejšie „obsadzovaných“ súčasných švédskych dizajnérok pochádza z malého mestečka neďaleko severného polárneho kruhu. Väčšinou sa hrávala v kuchyni lokálnej reštaurácie, ktorú vlastnili jej rodičia. Otec-šéfkuchár si vraj dával záležať na servírovaní pokrmov a kdesi tam aj treba hľadať prvé Monicine kontakty s estetikou. O tom, že by ju mal niekedy živiť dizajn, však dlho vôbec neuvažovala.

Bavil ju volejbal, lákalo ju aj umenie, no načas akoby zvíťazilo kombinované štúdium jazykov, obchodu a ekonómie, ktorým sa venovala počas série zahraničných pobytov v Mníchove, Paríži a Londýne. Jej rozptýlené záujmy sa po návrate do Švédska však predsa len zúžili a nasmerovali na štúdium dizajnu, hoci grafického.

Začala študovať na štokholmskej Beckmans School of Design, no ani to ešte nebolo ono. Nakoniec zakotvila na University of Arts, Crafts and Design v Konstfacku. Jej azda i pridlhé hľadanie profesionálnej orientácie však predsa len nebolo na škodu. Naučila sa toľko rôznych techník, spoznala také množstvo metód a materiálov, že dnes je z nej dizajnérka s veľmi širokospektrálnym záberom, ktorý zahŕňa viacnásobnú jazykovú výbavu a dobré ekonomické i obchodné znalosti.

Tie šikovne zúročila v kooperácii s takými prieberčivými značkami ako Poltrona Frau, Swedese, Vibia, De Padova, Cappellini, Svenskt Tenn, Off ect, Nola atď.

Čím je výnimočná: Monica Förster (1966) je typom autorky s tvorivým potenciálom, ktorý je neustále živený silnými ambíciami, ohromnou pracovitosťou a organizačnými schopnosťami, aké sa vidia len u málokoho. Skrátka severským vetrom ošľahané dievča s obdivuhodnou výdržou. Jej dizajn je príjemne chytľavý, priamočiary, zväčša nepotrebuje zvláštne vysvetlivky.

Navrhuje nábytok, svietidlá, dekorácie, koberce, doplnky na stôl či do kuchyne, kancelárske drobnosti – teda predmety, ktoré musia zvládnuť bežný užívateľský nápor, a pritom ponúknuť aj eleganciu a komfort. Poctivý nábytkový dizajn. Z času na čas však aj Monica prejde na druhý breh a k slovu viac pripustí svoje umelecké ja. Výtvarné inštalácie sú však v jej skôr prakticky zameranej tvorbe osviežujúcou výnimkou.

Ťah na bránku: V prípade Monicy Förster sa len ťažko vyberá jediný produkt, ktorý sa stal jej vstupenkou medzi dizajnérsku elitu. Rozhodujúca bola skôr spolupráca s niektorými značkami. Prvou z nich je švédsky Off ect, špecialista na <a href="https://www.moebelix.sk/nabytok-do-pracovne-a-kancelarie-C6C3" target="_blank" rel="noopener">kancelársky nábytok</a>. Preň Monica navrhla stoličku, kresielka, stolík a aj experimentálny objekt Cloud – nafukovaciu kanceláriu či zasadačku, ktorú po splnení úlohy možno zbaliť do tašky.

Dobre si porozumela aj so švédskym výrobcom svietidiel, firmou Zero, pre ktorú napríklad vytvorila luster Wing inšpirovaný Hitchcockovým hororom Vtáky. A obľúbil si ju aj taliansky producent fajnového čalúneného nábytku Poltrona Frau. K najzaujímavejším kúskom z tohto spojenia rozhodne patrí ručne šitý sedací prvok Esedra s krásnym plisovaným detailom.

Nevzdala to! Ekonómiu odložila bokom, dnes ju živí talent

Výber pre vás

Nevzdala to! Ekonómiu odložila bokom, dnes ju živí talent

Súvisiace články

Veľký fešák a vplyvný tvorca: Inšpiruje ho naša ženskosť

Zahrajte sa na dizajnérky, vyrobte z nudnej sukne sexi model!

Zaľúbila sa do mladšieho: Dvojica vyvoláva rozruch a obdiv

Výber pre vás