Bolo nás sedem súrodencov, ale iba ja jediná som ešte bývala s rodičmi. Preto som mamičkinu smrť pociťovala hádam najbolestnejšie. Dom bol bez nej akoby prázdny. Aj pre otca to bola krutá rana. S mamou sa napriek desiatkam rokov spoločného manželstva milovali a jej smrť ho veľmi zmenila. Z prívetivého človeka, otca, deda a pradeda, na ktorého sa vždy deti tešili, sa stal zatrpknutý, protivný starý muž.

Bol nevľúdny, nepríjemný a v mesiacoch po maminej smrti sa naša domácnosť premenila na peklo. Všetko, čo som spravila, všetko, čoho som sa dotkla, bolo podľa neho zlé. Ak som nevstala vtedy, kedy si on myslel, že by som mala vstávať, dokázal byť odporný celý deň. Ak ho bolel chrbát, aj to bola moja vina. Aj za počasie som mohla.

Psychicky som to niesla veľmi ťažko, ale snažila som sa byť tolerantná. Vedela som, že sa trápi stratou mamy a nechcela som mu pridávať starostí. Ale takýto psychický teror sa nedá dlho znášať. Nakoniec to niekto vyriešil za mňa...

Musím ho postrašiť, je zlýJednej noci sa mi prisnil sen s mamou. Veľmi som sa v tom sne potešila, že ju vidím. Usmiala som sa na ňu, no mama mi úsmev neopätovala. Bola vážna. Stála pri našej chatke v lese, iba pár minút od dediny, a neustále opakovala: „Je zlý, musím ho postrašiť. Je veľmi zlý. Takto to nesmie ísť ďalej.“ Nevedela som, o čom hovorí. Zrazu sa v mojom sne zjavil otec, kráčal v lese pomedzi stromy. Mama držala v ruke vzduchovku, ktorú si pamätám ešte od útleho detstva. Otec nás všetkých učil strieľať. A neskôr aj svoje vnúčence. Konečne sa mi rozvidnelo. Zdesene som začala mamu presviedčať, aby zbraň položila, aby neurobila nejakú hlúposť. Ale ona stále opakovala len to isté: „Je zlý, musím ho postrašiť.“ Zdvihla zbraň a namierila na otca.

Keď som vydesene vykríkla, že ho zabije, pokojne mi odpovedala, že ho iba naplaší. Vystrelila otcovi do oblasti brucha. Zostal ležať bez pohybu na zemi. Chcela som mu pomôcť, chcela som za ním bežať, ale nemohla som sa ani pohnúť. Bola som ochromená. Zobudila som sa na zvuk budíka. Bola som celá spotená a mala som veľmi nepríjemný pocit. Snažila som sa samu seba presvedčiť, že to bol len sen, fantázia a odišla som do práce.

V ten deň čakali otca nejaké vyšetrenia. V nemocnici si ho však už nechali. O pár dní mu diagnostikovali rakovinu žalúdka. Podstúpil operáciu a liečbu. Našťastie s dobrým koncom. Po návrate z nemocnice to bol opäť ten otec, dedko, pradedko, ktorého sme si pamätali. Ako by mu zdravotný problém otvoril oči a on si uvedomil, že aj keď mama odišla, sú tu iní ľudia, ktorí ho ľúbia a stoja o jeho lásku.

Dodnes, keď si na to spomeniem, mám zimomriavky na chrbte. Vidím mamu, ako strieľa otcovi do brucha a hovorí, že ho chce iba postrašiť, aby nebol zlý. A tak sa môj sen premenil na skutočnosť a mamička aj po smrti vedela usmerniť otca na správnu cestu, ako to robila celý život.

Lýdia bola na svoju mamu aj otca veľmi naviazaná a určite fungovalo aj silné psychické prepojenie. Problémy, ktoré prežívala každý deň s otcom, sa nakopili a premietli sa jej do sna. Ťažko povedať, či by si zosnulá milujúca manželka vybrala práve takúto krutú formu vystrašenia svojho manžela, ale dôležité je, že Lýdia našla vo svojom sne skrytý zmysel a starý pán si uvedomil, že treba začať žiť a tešiť sa z každého dňa.

Nikdy by mi nenapadlo, že moja mŕtva mama postraší otca

Výber pre vás

Nikdy by mi nenapadlo, že moja mŕtva mama postraší otca

Súvisiace články

Šokujúci príbeh! Priateľ ma podviedol s mojou matkou

Vrátila sa, aby mi pomohla: Za život vďačím mŕtvej babičke

Pekelné manželstvo: V noci som s deťmi utekala z domu!

Výber pre vás