Prišla na to iba náhodou.„Moji rodičia chceli vynoviťa kompletne prerobiť obývačku. Nopredtým, ako robotníci začali, dostalamama chrípku. Tak som ju zastúpilaa vysťahovala spolu s otcomvšetky skrinky plné zošitov a papierov.Všetky veci, ktoré tam už rokyležali a zapadali prachom. A zrazusom ich mala v ruke – potvrdeniaa rôzne tlačivá na moju adopciu.Prekvapene som na ne pozerala.Čo to len môže byť? Rýchlo somich prelistovala a zistila som, že tiedokumenty sú o mne.“ Margarétasa spýtala otca, od ktorého očakávala,že jej to rýchlo a logicky vysvetlí.No keď videla, ako zbledola pot mu vystúpil na čelo, snažiacsa niečo vykoktať, pochopila, že jeto naozaj.<br>O dve hodiny neskôr jej rodičiavšetko porozprávali, ale ešte vždy sito nechcela pripustiť. Celé tie rokyjej klamali. „Nechceli sme nič iné,len ťa chrániť. Ľúbime ťa ako vlastnédieťa,“ utvrdzovala ju plačúcamama. Margaréta sa s tým muselazmieriť najprv sama. „Hodinysom jazdila hore-dole po meste.Cítila som sa, ako keby mi niektozobral pôdu pod nohami. Moje korene,môj pôvod – 25 rokov – nadvšetkým stál zrazu otáznik. Vždysom si myslela, že tmavé mihalnicemám po mame a po otcovi talentna fyziku. A ten príbeh o mojompôrode!“ Margaréta sa vždy nahnevá,keď jej to príde na um. Jejrodičia ju oklamali! Prečo si mysleli,že by ich menej ľúbila, keby jejpovedali pravdu? „Dnes je už normálne,že spolu žijú ľudia – rodiny,ktorí nie sú pokrvní príbuzní,a predsa by sa pre seba obetovali!“<br>Margaréta sa uzavrela do seba.Časom si začala klásť otázky: „Ktoje moja pravá matka? Prečo ma nechcela?Odovzdala ma hneď po pôrode,alebo až po pár týždňoch?“Adoptívni rodičia jej tieto otázkynevedeli zodpovedať, boli vtedy lenradi, že dostali dieťa.<br>„Prečo chceš nadviazať kontakt?Však ťa nechcela! A pre tvojich nevlastnýchrodičov si želané dieťa,“spýtala sa ma kamarátka, keď somjej povedala o mojich pokusochnájsť svoju pravú mamu. „Musímmať istotu, pozrieť sa jej do očí. Taksom sa rozhodla vystopovať ju cezúrady. Boli tam na mňa veľmi milía naozaj sa nám po dlhšom pátranípodarilo nájsť údaje o mojej matke.Sociálna pracovníčka mi sľúbila, ženadviaže kontakt s mojou pravoumamou, a keď bude súhlasiť, takmi pošle jej adresu.“<br>S tlčúcim srdcom išla Margarétadomov. Už po týždni jej zazvoniltelefón. „Je mi to ľúto, ale vašamatka si neželá s vami nadviazaťkontakt,“ povedala pani z úradusúcitne. „Najprv to bolo ako fackado tváre. Ale nakoniec mi to pomohlo.Teraz viem, že ma vtedy nechcela– a nechce ma ani dnes! Bolíto, ale je to lepšie, ako žiť v neistote.A ešte stále mám rodičov, ktorí maľúbia.“

Nikdy mi nenapadlo, že som adoptovaná

ncpz

Nový čas pre ženy

Ľudia a príbehy

Rubrika

Kvízy

Zdravá a štíhla

Móda a krása

Celebrity

Sex a vzťahy

Voľný čas

Astro

Video

PLUSKA.sk

Nikdy mi nenapadlo, že som adoptovaná

Výber pre vás