Mám dve naozaj dobré priateľky a naše kamarátstvo prežilo veľa rokov až dodnes. Od detstva som bola veľmi tichá, nesmelá a nepriebojná. Mnohé veci vybavovali moje kamošky za mňa. Ale, aby som sa vrátila na začiatok...

Začalo sa to v čase, keď sa dievčatám zapaľujú lýtka a pokukujú po chlapcoch. Vtedy sme dosť často chodievali do kaviarne na zmrzlinu a stretávali sme sa tam všetky tri počas štúdia na strednej škole. V tom čase mali už obe moje kamarátky nejaké zážitky aj skúsenosti s chlapcami za sebou. Ja som len s otvorenou pusou počúvala ich dojmy z randenia. Takto sme sa tu stretávali až do našich 25 rokov, potom už naše schôdzky ubúdali, lebo obe parťáčky sa vydali.

Pri každom ďalšom stretnutí som mala pocit, že ich trápi, že som stále sama. Až raz mi navrhli: „Keď si taká nesmelá, skúsime ti podať inzerát!“ Všetky plány sme kuli práve v tej kaviarni. Bola útulná, vždy čistá a na stoloch v malých vázach boli umelé kytičky. Práve tie sa mali stať poznávacím znamením pri stretnutí s neznámym mužom. Po dlhom prehováraní som privolila, ale čo do inzerátu napísať?

Ak by som sa priznala k svojej povahe, určite by som mnohých nápadníkov odstrašila. Konečne sme spoločnými silami a tromi hlavami dali dokopy inzerát tohto znenia: Milá, slušná a vzdelaná mladá slečna sa rada zoznámi s mužom podobných vlastností. Stretneme sa vtedy a vtedy v kaviarni (udali sme ulicu) a naše poznávacie znamenie bude stôl, na ktorom bude chýbať kytička.

Celú noc som kvôli tomu nespala. Mátali ma pochybnosti, či sa mu budem vedieť prihovoriť, či budem vedieť odpovedať na jeho otázky, či neočerveniem, nezakokcem sa, či sa mu budem páčiť, či sa bude páčiť on mne... Prebdela som celú noc a prišla som akurát na to, že sa chcem z toho za každú cenu vyvliecť. Musela som to však prebrať s „radou skúsenejších“. Išlo o to, že namiesto mňa pôjde do akcie niekto iný.

Keďže sa mnou nedalo pohnúť, kamošky museli súhlasiť. Ale kde nájsť obetného baránka? Vtom som si spomenula na sympatickú študentku, ktorá si v kaviarni často robievala pri kávičke úlohy a napadol mi zákerný plán – označiť jej stôl. Už nám len ostávalo dúfať, že tam príde v čase, ktorý sme uviedli v inzeráte.

Prišiel deň D a my tri sme už sedeli napäto na mieste. Našťastie prišla aj tá kočka. Kytičku zo stola, pri ktorom sedávala, sme predtým už šikovne skonfiškovali. Objednávala si kávu a vyťahovala knihu z tašky, keď sa objavil muž. Pri vchode sa poobzeral dookola a pohľadom hľadal stôl, ktorý bol opísaný v inzeráte. Keď ho našiel, milo sa usmial. Dotyčná dievčina bola naozaj veľmi pekná. Pobozkal jej ruku a podal kvety.

Chúďa dievča si hodnú chvíľu myslelo, že si z nej muž vystrelil. Nepočuli sme, o čom sa rozprávali, ale asi si vysvetľovali situáciu, do ktorej sa dostali, a potom sa nahlas rozosmiali. Asi po pol hodine jej zobral tašku s knihami a odišli spolu z kaviarne.

Premietala som si v hlave, že práve ja som mala byť vonku s tým sympatickým mužom, že ja som mala dostať od neho kvety, že mne mal pobozkať ruku...

Ich zinscenované stretnutie bolo úspešné. Vydržali spolu dodnes, keď sú už starší manželia. Neskôr som si zistila, že sa volá Martin, vychovali spolu dve deti a majú už päť vnúčat. Keď ich náhodou stretnem na prechádzke, vždy si spomeniem na ten deň v kaviarni, kedy som mohla zmeniť svoj život.

Ja som dodnes zostala sama. Kaviareň tam už nestojí, no s priateľkami sa občas stretneme. Hoci mám veľa známych a priateľov, s pribúdajúcim vekom sa cítim osamelá. Ktovie, ako to mohlo byť, keby... Ale to je už teraz asi jedno.

Nikdy by mi nenapadlo, že svoje šťastie darujem inej

Výber pre vás

Nikdy by mi nenapadlo, že svoje šťastie darujem inej

Súvisiace články

Nikdy by mi nenapadlo, že ma priateľ požiada o ruku dvakrát

Nikdy by mi nenapadlo, že ma podvedie najlepší kamarát

Nikdy by mi nenapadlo, že mama bude tak ničiť môj život

Výber pre vás