S Lukášom som sa zoznámila ako malé dievča prostredníctvom jeho sestry. S ňou som sa však raz pre nejakú malichernosť nepohodla, a tak sme sa rozkmotrili. K Lukášovi ma to však stále ťahalo.

Začali sme spolu napriek sporu s jeho sestrou chodiť von a stali sme sa nerozlučnou dvojkou. Spolu sme vyrastali, spolu nami „trieskala“ puberta, no vždy sme sa navzájom podržali. Dokonca sme sa pokúsili spolu chodiť. To však trvalo iba krátko, pretože sme zistili, že ako partneri si vôbec nerozumieme a lepšie bude ostať iba pri kamarátstve.

Stredná škola sa skončila, maturita bola za mnou a prišla „dospelácka“ realita. Začala som chodiť na vysokú školu a popritom si zarábať. Lukáš mal pred sebou ešte posledný rok na strednej, keď ho úplne pohltili internetové zoznamky. Veľakrát sa stalo, že som prišla za ním, ale nešli sme von. Ostali sme u neho a ja som sa mu dívala na chrbát, kým sedel za počítačom a vypisoval si s dievčatmi. Písal si s viacerými, ale jedna mu naozaj učarovala.

Bývala v inom meste, ale to nebolo prekážkou. Lukáš sa do nej bezhlavo zamiloval. Veľa mi o nej rozprával, úplne zasnený. Niektoré veci sa mi nepáčili, ale bol to predsa jeho výber, jeho láska. Neskôr s ňou zoznámil aj mňa. Dievčina bola od neho o vyše desať rokov staršia. Párkrát sme spolu išli von. Kvôli nej sa pohádal aj s rodičmi a odišiel z domu. Presťahoval sa k nej a aj naše stretnutia dosť zredli. Stretávali sme sa raz do mesiaca, väčšinou bez nej, čo mi vôbec neprekážalo, pretože mi nebola veľmi sympatická.

Prešli asi dva roky. Vyštudovala som vysokú školu a začala pracovať. Lukáš prišiel ku mne na návštevu práve v období, keď som sa chcela osamostatniť a prenajať si jednoizbový byt. Mala som u seba v izbe uložené peniaze práve na tento účel. Odskočila som si na toaletu, kým on ostal chvíľu sám. Potom sme sa išli poprechádzať a večer som ho vyprevadila na stanicu. Na druhý deň som mala ísť zaplatiť nájomné za nový byt na pár mesiacov dopredu. Otvorila som zásuvku a s hrôzou som zistila, že úspory tam nie sú. Prišlo mi zle, celý svet sa mi zatočil pred očami. Hlavou mi prebehlo, čo sa mohlo stať, kde by mohli byť. Nedávalo mi to zmysel. Jediné, čo prichádzalo do úvahy, bola včerajšia návšteva môjho najlepšieho kamaráta.

Musel sa mi prehrabávať vo veciach, kým som bola na toalete. Ale on by ma predsa neokradol. A ešte o takú sumu! Neboli tam peniaze len na nájom, ale aj na kúpu nábytku do nového bytu. Okamžite som chytila telefón a roztraseným hlasom mu volala. Zdvihla to jeho priateľka, Lukáš údajne nebol doma. Snažila som sa niečo zistiť, ale ona len zavádzala a robila zo seba neviniatko. Prestalo ma to baviť, položila som telefón a išla na políciu. Povedala som im, čo sa stalo. Pýtali sa na mená – Lukášovo aj jeho priateľky. Keď som im ich povedala, policajti ma prekvapili.

Lukášova priateľka bola podľa nich známa podvodníčka, ktorá okradla už viac ľudí. Najviac ma zarazilo, že sa v tom s ňou viezol aj Lukáš. Nedokázala som tomu uveriť. Samozrejme, môj prípad nemal šťastný koniec, pretože neboli žiadni svedkovia a tí dvaja všetko popierali. Takto ma môj najlepší kamarát obral o vyše 4 000 eur a obohatil o ponaučenie. Neverím už nikomu a ani nikdy nebudem.


<p><strong>Kristína  
<hr />
</strong></p>


Sklamania sú, bohužiaľ, súčasťou života a asi sa im nedá vyhnúť. Niekedy si istých ľudí zidealizujeme a možnosť, že by nám niekedy mohli ublížiť, vôbec nepripúšťame. Slová, ktorými Kristína ukončila svoj príbeh, sú však príliš tvrdé. Život bez akejkoľvek dôvery k ľuďom by asi nestál za veľa. A preto, ako sa vraví – dôveruj, ale preveruj!

Obral ma o všetky peniaze, ktoré som si našetrila na byt

Výber pre vás

Obral ma o všetky peniaze, ktoré som si našetrila na byt

Súvisiace články

Keď prišla na svet, vážila iba niečo cez tisíc gramov

Za nevidiacim spevákom chodia so slzami v očiach

Výber pre vás