Zatajiť rakovinu pred vlastnou rodinou? Čo je správne? Ponúkame pohľad na túto citlivú tému od pacientky.

Žaneta (54): "Je to len pud sebazáchovy"

Nemyslím si, že to bolo sebecké. Keď ľuďom poviete, že máte rakovinu, začnú k vám pristupovať ako k obeti. Vaša choroba je to, čo vás od toho momentu bude definovať a o to som nestála. Nebudem sa tváriť, že som nebola vystrašená, ale hneď mi bolo jasné, že si to nechám pre seba. Dôvod bol prostý. Len rok a pol predtým diagnostikovali môjmu milovanému manželovi Jankovi rakovinu pankreasu v najhoršom štádiu. Zomrel len 7 týždňov nato.

K manželovi pristupovali, akoby už bol mŕtvy...

Keď mu potvrdili diagnózu, našim deťom – 19-ročnej Miriam a 21-ročnému Ondrejovi, sme povedali pravdu, rovnako ako aj širšiemu okruhu rodiny a známych. Naivne som si myslela, že sa budú snažiť spríjemniť mu posledné dni života. Na návštevy však prichádzali ľudia s ponurým výrazom v tvári a k môjmu manželovi pristupovali, akoby už bol mŕtvy. Volali k nám v hociktorú dennú i nočnú hodinu a dožadovali sa kontaktu. Ku koncu bol už Janko príliš slabý na to, aby prijal návštevu. Avšak jedna nemenovaná známa nebrala ,,nie“ ako odpoveď. ,,Potrebujem sa rozlúčiť,“ vzlykala. Bola presvedčená o tom, že jej práva ako priateľky umierajúceho sú dôležitejšie ako jeho.

Keď Janko zomrel, cítila som výčitky, že som ho nedokázala ochrániť pred touto vlnou negatívnych pocitov. Vedela som, že povedať o tom ľuďom môže znamenať cítiť sa ešte oveľa horšie a udržať to v tajnosti bolo pre mňa jednoduché. Na operáciu som išla taxíkom. Po nej som o pomoc požiadala mamu. Povedala som jej, že som podstúpila drobný zákrok a viac sa, našťastie, nepýtala. Deťom som to vysvetlila rovnako. Už stratili otca a posledné, čo potrebovali, bolo, aby sa ešte strachovali o mňa. Voľno z práce som si pýtať nemusela, keďže som živnostníčka.

Jasné, že som mala chvíľky, keď mi chýbal niekto, s kým by som zdieľala svoje trápenie. No som nezávislá žena a nezniesla som pomyslenie na to, že by ma niekto ľutoval. Mala som to šťastie, že som nemusela brať chemoterapiu. Po troch rokoch bolo moje telo úplne čisté. Moja matka medzitým zomrela bez toho, aby niečo tušila. Väčšina mojich priateľov to nevie doteraz. Moje deti to zistili až o pár rokov neskôr, keď som sa náhodou preriekla. Cítim to tak, že som mala právo nechať si svoje tajomstvo pre seba. Je to predsa moje telo. Ak by sa aj situácia zopakovala, zrejme by som konala rovnako.

Keď Žanete diagnostikovali rakovinu, urobila nezvyčajné rozhodnutie: A mala na to dobrý dôvod!

Výber pre vás

Keď Žanete diagnostikovali rakovinu, urobila nezvyčajné rozhodnutie: A mala na to dobrý dôvod!

Súvisiace články

Dokázali by ste to urobiť? Predtým, ako jej brat zomrel na rakovinu, požiadal ju o jednu vec

Stačí jeden aspirín denne a rakovina nebude mať šancu! Mýtus či pravda? Odpoveď vás prekvapí!

Pozor! 7 dôležitých čísel, ktoré vám zachránia život: Zistite, ako ste na tom vy

Výber pre vás