I keď je otázka, či naozaj zobralo... Mala som vtedy 16 rokov a jeho namiesto stužkovej a maturity čakala nemocnica.

Pamätám si, ako som sedela so sestrou v obývačke a pozerali sme telku, keď nám zazvonil telefón. Bol to náš ocino, ktorý nám oznámil, že nášho bratranca zrazil autobus, keď išiel na bicykli, a že ho vo vážnom stave preváža vrtuľník do nemocnice v Martine. Mne sa v ten moment zosypala predstava šťastnej rodiny, ktorej sa tragédie vyhýbajú.

Najkrajšie spomienky

Mala som dvoch bratrancov – Jakuba a Marcela. S Kubom som mala odjakživa bližší vzťah. Rozumeli sme si vo všetkom a vedeli sme sa skvele porozprávať. Najviac som milovala Veľkú noc, keď ma prišli poliať skoro ráno od hlavy až po päty. Behala som vždy po celom byte, hľadala skrýše a na „veľkú radosť“ mojej maminy sme vždy mali mokrý aj nábytok a závesy. Vonku sme lietali v teplákoch, lozili po staveniskách, robili si bunkre, škriabali sa po stromoch, čľapkali sa v mlákach – skrátka zážitky, ktoré vám nikto nevezme. Na toto obdobie detstva spomínam najradšej.

Keď mi ocino oznámil, že mu lekári operovali mozog, lebo mu opúchal, a vybrali mu kus lebky, bála som sa najhoršieho. Preplakala som veľa hodín a nedokázala som sa sústrediť na nič iné. Modlila som sa a držala som mu palce, aby to dobre dopadlo. Jeho rodičia pri liečbe využili všetko, čo mohli. Aj svätenú vodu. Po pár mesiacoch sa však museli rozhodnúť. Buď mu lekári vrátia kus lebky do hlavy a ak mozog neopuchne, možno sa preberie, no ak mu opuchne, môže ho to zabiť. Alebo mu ešte nechajú lebku otvorenú, ak by vznikali ďalšie opuchy. V tom prípade sa ten kus kosti, čo z nej vybrali, už po roku nebude dať použiť, lebo odumrie, a Kubo sa už nikdy nepreberie. Napokon sa rozhodli, že mu lebku nechajú otvorenú, lebo mozog stále opúchal. A tak Kubo definitívne upadol do vegetatívneho stavu.

Jeho rodičia verili, že sa s tým ešte bude dať niečo urobiť, že sa hádam časom preberie aj tak. Zobrali si ho domov a starajú sa o neho 24 hodín denne 7 dní v týždni. Keď som po roku od havárie počula mamu s otcom, ako sa rozprávajú, že by pre Kuba aj jeho rodičov bolo lepšie, keby vtedy zomrel, nenávidela som ich. Mala som chuť im vykričať, že sú hnusní, keď mu toto prajú. Ja som bola vtedy šťastná, že ho ešte stále mám, že som o bratranca ešte definitívne neprišla.

Lekári mu však aj tak nedávali veľké šance na dlhý život. Čas plynul a s jeho stavom sa nič nedialo. Stále tu bol aj nebol. Po vstrebaní počiatočného šoku, obáv a sklamania som začínala chápať to, ako jeho stav zmenil život jeho rodičom a bratovi. A o kvalite Kubovho života nemohla byť žiadna reč. Vtedy som pochopila mojich rodičov, že možno by bolo lepšie, keby vtedy naozaj zomrel. Keď o tri roky neskôr umierala moja stará mama, povedala mi: „Keď už budem tam hore, prídem si aj po Kubka. Nech sa tu už viac netrápi.“ Začala som sama veriť tomu, že by to bolo pre neho to najlepšie.

No uplynulo ďalších 10 rokov a s jeho stavom sa nič nedeje. Jeho rodičia sa o neho starajú s rovnakou láskou ako po celý život, ale už nemajú kedy žiť ten vlastný. Kuba stále vnímajú ako svojho syna, ktorý ich možno vidí, počuje a aj vníma. Ja už ani neviem, čomu mám veriť. Viem len jedno – pohľad na otvor v jeho hlave asi nikdy nevymažem z pamäti a ešte aj dnes ma pri každej myšlienke na Kubka zaplavia slzy.

Je celkom prirodzené, že v takejto ťažkej situácii, keď sa niečo deje s našimi blízkymi a my im nedokážeme pomôcť, prechádza naša psychika rôznymi stavmi. Môže to byť bezradnosť, ľútosť, dokonca aj hnev a zúfalstvo. Dôležité je však celú situáciu postupom času prijať a spracovať a spýtať sa, čo môžem urobiť ja, aby sa to zlepšilo.

Môžete emocionálne podporovať rodičov bratranca, môžete Kubka navštevovať a pripomínať mu zážitky z detstva, môžete stále veriť. Treba si nájsť svoj spôsob, ako sa s tým vyrovnať.

Osud to zariadil inak: Nikdy by mi nenapadlo, že bratranec upadne do kómy

Výber pre vás

Osud to zariadil inak: Nikdy by mi nenapadlo, že bratranec upadne do kómy

Súvisiace články

Nikdy by mi nenapadlo, že začnem žiť nový život v štyridsiatke

Osudové stretnutie v zrelom veku: Nikdy by mi nenapadlo, že sa vydám aj tretíkrát!

Nikdy by mi nenapadlo, že svokra nám takmer zničí manželstvo

Výber pre vás