Bola to májová svadba. Konečne som nebola v úlohe družičky, nie, tentoraz som bola hlavná hrdinka ja! Nemohla som sa dočkať, kedy sa za Janka vydám. Ľúbila som ho, bol to fantastický chlap, od začiatku ma nosil na rukách. Poznali sme sa síce len rok, ale bolo to najintenzívnejších 12 mesiacov v mojom živote. Áno, bola som tak trochu naivná, lebo som si myslela, že moje šťastie nič nedokáže prekaziť...

Som perfekcionistka a svoju svadbu som naplánovala do posledných detailov. Nemali sme síce dosť času, ale ja som známa tým, že stíham urobiť desať vecí naraz, takže som tri mesiace intenzívne chodila, riešila, vybavovala. Podarilo sa mi zohnať všekto, o čom som od detstva snívala. Tie pravé princeznovské biele šaty so širokou sukňou, milované tulipány, okrúhle stoly, svadbu v záhrade... Janko nechal všetko na mňa, nič nekritizoval, a keď som mu nosila na schválenie oznámenia, zoznam hostí, svadobné menu, len s úsmevom prikývol a vybozkával ma.

"Moja budúca manželka je tá najšikovnejšia žena na svete," hovorieval pyšne a ja som nemohla byť spokojnejšia. Naozaj som si brala skvelého muža!

V ten májový deň krásne svietilo slnko. S Jankom sme spali v oddelených izbách hotela, v ktorom boli ubytovaní aj naši hostia. V noci som takmer oka nezažmúrila, ale vďaka adrenalínu v krvi som vôbec necítila únavu. Kaderníčka mi vyčarila krásny drdol, vizážistka zo mňa urobila princeznú a ja som si spokojne mohla obliecť TIE nádherné šaty. Čo asi Janko povie, keď ma zbadá? Ako zareagujú hostia? Bolo to také vzrušujúce!

Čas letel a ja som bola pripravená. Stála som v hotelovej izbe s výhľadom do záhrady a sledovala prichádzajúcich hostí. Bol tam aj Janko, stál vedľa svojho brata a vyzeral fantasticky. V čiernom obleku s krémovou kravatou, vystrihaný, oholený, určite voňavý a len môj! Keď do izby vstúpil otec, aby ma sprevádzal von, zotrela som si slzy dojatia a chytila ho za ruku. Všimol si to a na chvíľu zaváhal.

"Nie, ocko, práve naopak. Nemôžem byť šťastnejšia. Poďme," povedala som pevne.

Vo vstupnej hale hotela sme sa na chvíľu zastavili, otec sa musel vrátiť pre vreckovku.

"Určite ma ten obrad rozplače, bez nej to neprežijem," vtipkoval a zmizol na schodisku.

Aby som zahnala nervozitu, obzerala som si obrazy na stenách. V tom som začula známe hlasy. Boli to moje dve švagriné. Rozprávali sa v miestnosti vedľa recepcie, tam sa mali po obrade uložiť kvety. Začula som svoje meno, ale slová, ktoré nasledovali, ma šokovali...

"Janko to Kristíne nepovedal," počula som Simonu, Jankovu najmladšiu sestru.

"Ach, podľa mňa sa to neskončí dobre," reagovala Hana, Jankova dvojička. "Mal vyjsť s pravdou von. Nemôže sa predsa oženiť so ženou, ktorej klame!"

"Vraj sa o tom ešte nestihli porozprávať."

"Nezľahčuj to, Simi. Kristína si zaslúži vedieť, na čom je. Veď určite chce mať deti!"

"Dobre vieš, že od neho každá utiekla, keď to prasklo. Povedal mi, že sa strašne bojí. Veľmi Kiku ľúbi a nechce, aby ho kvôli jeho neplodnosti opustila. Viem, robí chybu, keď k nej nie je úprimný, ale..."

"Žiadne ale! Podľa mňa je hlupák a hotovo," ukončila Hana rozhovor a v tej chvíli sa objavil v hale môj otec. Takmer som nadskočila od strachu, keď na mňa zakričal.

Utiekla som, aby ma budúce švagriné nevideli. Opäť som potláčala slzy, ale tentoraz už nie od dojatia nad týmto nádherným dňom... Ten sa pre mňa zmenil na utrpenie.

Na svoj sobáš sa ani poriadne nepamätám! Bola som v šoku a chcelo sa mi vracať. Keď som vyslovila ÁNO, triasol sa mi hlas. Príšerné chvíle! V mysli sa mi opakovali len dve slová. Je neplodný. Je neplodný!

Nikdy s ním nebudem mať vlastné dieťa... A čo bolo ešte horšie, on mi to nepovedal! Ach, do akej situácie som sa to dostala?

Samozrejme, že som to v sebe neudržala. Nejako som pretrpela večeru aj prvý tanec. Bola som mladomanželka, ktorá sa mala tešiť, namiesto toho som cítila len sklamanie a hnev! Po prvom tanci som Janka odtiahla preč. Sadli sme si na lavičku. Myslel si, že si chcem vychutnať moment vo dvojici, ale ja som namiesto toho rozzúrene vyštekla:

"Prečo si mi nepovedal, že si neplodný?"

Prekvapene na mňa pozrel, potom sklopil pohľad. V tej chvíli som ho nenávidela. Za to, že ma na to nepripravil, za to, že mi táto informácia pokazila najkrajší deň! Bola som sebecká? A on bol potom aký?

Pohádali sme sa. Na vlastnej svadbe. Našťastie sme boli dosť ďaleko od všetkých, takže nás nemohli počuť. Janko sa ospravedlňoval, argumentoval, vysvetľoval, dokonca sa rozplakal. Vo mne sa striedalo všetko - hnev, zúrivosť, nenávisť, ľútosť, a nakoniec láska...

Uvedomila som si, že ho napriek všetkému milujem a chcem s ním zostať aj v prípade, ak spolu nikdy nebudeme mať vlastné dieťa. Ospravedlnila som sa mu za svoj výbuch, on mi sľúbil, že bude ku mne vždy úprimný...

Vrátili sme sa k hosťom ako nový pár. Konečne medzi nami neviselo klamstvo, Jankovi odľahlo a ja som bola opäť tou usmiatou princeznou, akou som na svojej svadbe vždy chcela byť. Odvtedy uplynulo 15 rokov, sme stále šťastní a vychovávame dve adoptované deti.

Pár minút pred svadbou zistila o snúbencovi šokujúcu pravdu: Ako pred ňou dokázal tajiť TOTO?

Výber pre vás