„Bol som pod drobnohľadom matky, aj keď som už dávno prekročil hranicu dospelosti.“

Podľa všetkých som bol vymodleným dieťaťom svojich rodičov. Moje detstvo a väčšiu časť svojho života som prežil v menšom okresnom meste na východe Slovenska. Obaja rodičia pracovali na vedúcich pozíciách a keď som mal desať rokov, otec si založil veľmi prosperujúcu firmu na výrobu nábytku. Žili sme si vcelku rozprávkový život. Každé leto sme chodili s rodičmi a so starými rodičmi minimálne na dve dovolenky a v zime, samozrejme, nechýbala lyžovačka v známych európskych lyžiarskych strediskách.

Ako jedináčik som musel byť perfektný

Keďže som bol jedináčik, všetka pozornosť rodičov a hlavne mamy patrila mne. Musel som byť vzorom pre iné deti, známky som musel mať vždy perfektné. Vždy som mal všetko to, čo ostatné deti nemali. Najlepší bicykel, najlepšie lyže a potom neskôr, samozrejme, najnovší mobil a počítač. Nikdy som sa pred kamarátmi nevyťahoval a nepredvádzal, aj keď moja mama si o mne myslela pravý opak. Po skončení strednej školy som odišiel do Prahy študovať dizajn.

Zrazu som nebol pod neustálou kontrolou a mal som voľnosť. Mohol som si robiť, čo som chcel bez toho, aby to niekto nažaloval mame. Namiesto učenia do noci som nevynechal žiadnu diskotéku, keďže mi rodičia posielali mesačne viac peňazí, ako hociktorému inému študentovi. A nemal som núdzu ani o dievčatá. Prvý ročník som ako-tak zvládol. V druhom ročníku som sa škole nevenoval vôbec... Chyba!

V druhom ročníku ma vyhodili zo školy a ja som so sklopenými ušami a už dopredu nacvičenými výhovorkami prišiel domov. Rodičia ma poslali do školy znova. Tá istá škola, tá istá partia, ten istý scenár. Keď ma vyhodili aj druhýkrát, tvrdil som, že to bolo kvôli nemčine, ktorú som mal v tom čase skutočne slabú. A tak mama s otcom neváhali a vybavili mi trojmesačný kurz v Berlíne. Po čase sa vzťahy medzi mnou a mamou vylepšili, aj keď to, že som urobil hanbu rodine, počúvam ešte dodnes: „Ako som len mohol dovoliť, aby ma vyhodili dvakrát z jednej školy?“

Po návrate z Nemecka som sa stal zamestnancom v otcovej firme. Mal som svoju kanceláriu, kde som sa postupom času naučil kresliť návrhy pre otca. Dizajn som začal študovať externe na Slovensku. Moja denná rutina ma prestala po troch rokoch baviť. Do práce, z práce, cez víkend škola a nedeľa patrila učeniu. Bol som pod drobnohľadom matky, aj keď som už dávno prekročil hranicu dospelosti. Môj partnerský život tiež nebol prechádzkou ružovým sadom. Kristína študovala ekonómiu v Brne a videli sme sa len cez víkend. Často sme sa hádali, rozchádzali a udobrovali, až som si raz povedal, že mám toho všetkého dosť a musím zmeniť svoj život. S Kristínou som sa rozišiel. Užíval som si nezáväzné flirty a moja mama bola zo mňa zúfalá, pretože som nesedel doma a neučil sa. Stokrát ma vyhodila z bytu a stokrát sme sa zasa nejako dohodli.

Až raz som spoznal Lauru. Stretli sme sa na narodeninovej oslave u kamaráta. Celú noc sme sa spolu rozprávali, tancovali a smiali. Odvtedy sa naše stretnutia stali pravidelnou záležitosťou a ani neviem ako, zrazu sme si uvedomili, že sme sa do seba bezhlavo zaľúbili. Skvele sme sa dopĺňali. Jediným problémom bola moja mama, ktorú som mal neustále v pätách. Nenechala ma poriadne nadýchnuť a stále ma kontrolovala, či robím všetko podľa jej predstáv. Najhoršie bolo obdobie počas skúšok. Musel som ísť z práce rovno domov a dva týždne sa učiť. Mal som 25 rokov, ale cítil som sa ako školáčik. Lauru to veľmi hnevalo. Po lete, keď som sa horko-ťažko stal bakalárom, prišla so skvelým nápadom. Navrhla mi, že si prenajmeme byt v meste, kde študujeme, nájdem si inú prácu a ona si nájde brigádu. Jej rodičia súhlasili. Teraz to bolo na mne.

Mama mi povedala, že ak sa teraz zbalím, už sa nikdy nemám vracať! Tvrdila, že dieťa má bývať s rodičmi, pokiaľ nedoštuduje. Pýtala sa ma, kto mi navarí, operie, uprace, kto bude dávať pozor, aby som si vypracúval všetky úlohy do školy. Znie to neuveriteľne, ale aj moje osobné účty kontrolovala ona. Nevidel som iné riešenie, len sa jedného dňa, keď bol otec na služobnej ceste a mama v práci, zbaliť a odísť z firmy i z rodičovského domu. Nikdy by ma z domu nepustila. Začiatky neboli ideálne. Musel som si zvyknúť, že čo neurobím sám, neurobí za mňa nik. Mama so mnou dlho nekomunikovala. Teraz sa síce rozprávame, ale neodpustila mi to, čo som urobil. S tým však už nič neurobím. Zo mňa sa stal zodpovedný muž, ktorý ma skvelú partnerku a konečne svoj život. Dokonca som sa stal inžinierom a pracujem na dosť vysokej pozícii v jednej prestížnej firme. Verím, že časom to pochopí aj moja mama.

Sú rodičia, ktorí sa postavia do pozície nenahraditeľného a všetko za svoje deti vybavia. Nenechajú ich tak prekonávať a zvládať konflikty a prekážky samostatne a v dospelosti nie sú schopní riešiť veci a vzťahy po svojom. Práve títo zostanú závislí od rodičov aj vtedy, keď sa z nich samých stanú rodičia.

Ak nedôjde k odpútaniu matky od dieťaťa a matka v dospelom synovi alebo dcére vidí len svoje dieťa a nerovnocennú bytosť. Naďalej usmerňuje jeho život, hovorí do jeho rozhodnutí a poskytuje pomoc, ktorú už nepotrebuje. V dobrom úmysle chce pomôcť vlastnými životnými skúsenosťami, ale bez posúdenia, či je to v záujme dospelého dieťaťa. A niekedy spolupôsobí aj egoizmus rodiča a jeho snaha dlhšie udržať dieťa vo svojej závislosti. Dieťa to potom rieši poslušnosťou voči matke (čo ho však vnútorne ubíja), alebo agresivitou.

Snažte sa o čo najväčšiu samostatnosť!

Napriek mnohogeneračným domom, ktoré sa rozrástli po celom Slovensku, platí stará pravda. Manželia by mali žiť oddelene od rodičov. Spoločná kuchyňa môže pokaziť akýkoľvek dobrý a príjemný vzťah. Nie všetci si však môžu dovoliť žiť samostatne a nie všetky páry majú vôľu a odvahu odísť od rodičov. V tom prípade sa snažte o čo najväčšiu samostatnosť. Pretože teraz máte zodpovednosť za svoju novú rodinu.

Byť dobrou mamou v každom období dozrievajúceho dieťaťa je výzvou a s každým novým potomkom ju opäť prijímame, pretože vždy je to nový a hlavne úplne iný životný príbeh. Jedinečný čas a spôsob rozhodnutí, kedy prestať dojčiť, kedy odložiť plienku, kedy pustiť rúčku... kedy dovoliť robiť vlastné chyby, kedy nechať spadnúť, kedy umožniť prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia i omyly... ako a kedy odstrihnúť pupočnú šnúru, dať slobodu a dôveru deťom môže byť pre mnohých rodičov veľmi ťažké, dokonca až nemožné.

Obrovskou výhodou pri deťoch je mať partnera – otca svojich detí, ktorého pohľad či názor môžu zatriasť našou pravdou, môže spochybniť presvedčenie, inšpirovať, rozjasniť a pomôcť veci meniť. A to, čo nám rodičom naozaj pomáha, je, že pri každej chybe, ktorú na dieťati vidíme, pri každom jeho zlyhaní, pri všetkých tých dobre mienených radách, ktorými ho neustále obťažujeme, pri neustávajúcich pokusoch pomáhať a riadiť jeho život, je vždy najlepšie obrátiť celú situáciu smerom k sebe.

Ako sa cítim, ako sa ma to týka, čoho vo mne sa to dotýka, a čo s tým sama a iba pre seba môžem urobiť? A ešte jedna rada, ak mám pocit, pochybnosť, že moje dieťa na mňa reaguje podráždene, neprimerane, nepriateľsky, nemusí to byť nevďačný pubertiak či nedospelý nespratník – za pokus stojí určite zistiť, či nie som len ja sám nezrelý rodič a napríklad aj za pomoci terapeuta si ako rodič dopriať čas dozrieť. Rešpektovať svoje deti ako jedinečné osobnosti je najväčší dar rodičov.

Nebývate spolu s mamou. Aký je váš kontakt?

Barbora (29), predavačka

– Moja mama mi telefonuje aj trikrát denne a hovorí mi, čo sa kde stane. Vlastne, mám lepší vzťah k otcovi. Nemusím mu všetko vysvetľovať, ani ma tak nevypočúva ako mama.

Svetlana (40), pracuje v optike

– Od svojich 15 rokov bývam mimo domova. Najprv internáty, potom vlastné bývanie, ale moja mama nevynechá ani jeden večer a zavolá mi. Niektoré telefonáty trvajú aj hodinu. Našťastie to môjmu mužovi neprekáža. Ale znervózňuje ma, keď jej nemôžem zdvihnúť telefón, že ma dookola prezváňa.

– Svojej mame telefonujem skoro každý večer a pár minút s ňou pohovorím, aby som sa uistila, že je v poriadku. Cítim, že aj ona je takto spokojnejšia a obom nám to vyhovuje. Je to náš každodenný rituál.

Problémy s mamou musela riešiť aj zúfalá čitateľka Majka:

<a href="https://casprezeny.azet.sk/clanok/114057/mama-ju-priviedla-na-kraj-zufalstva-nahnevany-manzel-tomu-urobil-razny-koniec-cim-svokru-umlcal.html" target="_blank">Mama ju priviedla na kraj zúfalstva, nahnevaný manžel tomu urobil rázny koniec: Čím svokru umlčal?</a>

Juraj to už s rodičmi nezvládal: Láska k žene ho prinútila urobiť niečo, čo mu mama nikdy neodpustí!

Výber pre vás

Juraj to už s rodičmi nezvládal: Láska k žene ho prinútila urobiť niečo, čo mu mama nikdy neodpustí!

Súvisiace články

Zúfalá Lucia sa zaľúbila do mamičkinho synáčika: To najhoršie ma ešte len čakalo!

Na týchto chlapov si nechajte zájsť chuť: 7 neklamných signálov, kedy radšej vziať nohy na plecia

Keď sa jej narodil syn, vypočula si krutý verdikt lekárov: Po rokoch ju čakal ešte väčší šok

Výber pre vás