Máte pocit, že vaša autorita je, ľudovo povedané, v „kýbli“? Príkazy, rady, návrhy, prosby, to všetko je iba ako hádzanie hrachu na stenu. Vaša ratolesť síce prikývne, ale to, o čo ste ju žiadali, odignoruje. Kde je problém?

Myslíte si, že keď sa vám narodia deti, automaticky si budete vedieť poradiť so všetkým vo výchove? Veľký omyl. Rodičovská autorita nám nie je daná, ani sme ju nezdedili. Našťastie nejde ani o osobitnú schopnosť, ktorú si nemožno osvojiť a naučiť sa jej. Poznatky súčasnej psychológie dokazujú, že sa to dá.

Ak neustále nadávate, kričíte, vyhrážate sa bitkou či iným terorom, vyvolávate iba atmosféru strachu a neistoty. Výsledok je potom úplne opačný. Takých rodičov sa deti boja a všemožne sa usilujú vyhnúť trestom, preto sa čoskoro naučia klamať a podvádzať. Hrozí, že z nich vyrastú drsní, bezohľadní ľudia, ktorí sa budú celý život chcieť pomstiť za svoje smutné detstvo.

Rovnako je nevhodné, ak sa v snahe získať autoritu pred deťmi príliš „naparujete“. Takýto spôsob jepodľa psychológov ešte škodlivejší ako predchádzajúci. Sú totiž aj takí rodičia, ktorí o rešpekt bojujú tak, že sa pred svojimi deťmi vyťahujú a vychvaľujú svojimi skutočnými alebo vymyslenými úspechmi. Úspešne tak vychovávajú namyslených povýšencov.

Naučte sa akceptovať svoje dieťa so všetkými jeho vlastnosťami.

Niektorí rodičia primnoho moralizujú, každú maličkosť berú vážne, všetko využijú, aby mohli deti napomínať a kárať. Domnievajú sa, že v tom spočíva ich vychovávateľské poslanie. Vychádzajú zo zásady, že sami sú neomylní. Moralizovanie sa deťom čoskoro sprotiví, mentorské napomínanie na ne pôsobí negatívne.

4. Nezničte ich opičou láskou

Nezdravá je aj autorita vybudovaná na prehnanej láske a dobrote. Je, žiaľ, veľmi rozšírená. Deti takú lásku neznášajú, čoskoro zistia, že môžu rodičov klamať. Rýchlo sa naučia, že postačí, keď budú náklonnosť iba predstierať a výhody získajú aj tak.

5. Nebojte sa povedať nie

Rodičia sa často pokúšajú získať poslušnosť svojich detí prílišnou liberálnosťou a povoľnosťou. Dovolia im všetko, čo deťom zíde na um. Je to najnerozumnejší druh autority, preto sa jej skúste vyvarovať. Juniori čoskoro „prekuknú“ situáciu, začnú rodičom rozkazovať a tí sa im iba prispôsobia.

Puntičkárski mama a oco sa domnievajú, že musia mať vždy a za každých okolností pravdu, že každé slovo, ktoré vyslovia, musí byť pre ich deti zákonom. Nevidia a neregistrujú samotných potomkov, ich záujmy, radosti, žiale, ich potreby a neusilujú sa im porozumieť. Byrokraticky presadzujú nadradenosť a uspokoja sa aj s formálnym výsledkom. Na každú námietku dieťaťa odpovedajú: „Povedal som, a to platí!“ alebo „Nepočul si?!“

Veľmi zlá a častá je aj autorita vybudovaná na podplácaní. Rodičia si vykupujú poslušnosť detí sľubmi a darčekmi. Keď budeš dobrý, pôjdeš do kina, dostaneš bicykel a podobne. Je správne, ak občas a príležitostne odmenia svoje dieťa za dobrú prácu, za výborný prospech v škole, ale nie je správne vopred im niečo sľubovať alebo ich odmeňovať za to, čo je ich povinnosťou.

Prečo deti neposlúchajú? Vytvoriť si autoritu nie je jednoduché

Výber pre vás