Ale ak bol vzdor ešte pred časom výhradne chlapčenskou záležitosťou, dnes agresívnemu správaniu kraľujú dievčatá. Čo sa to s nimi vlastne deje? A prečo?

Stalo sa vám, že ste cestu do práce pretrpeli škrípajúc zubami od hnevu, pretože autobusu „kraľovala“ skupinka školákov a svojím hlučným a neprístojným správaním obťažovala cestujúcich? Alebo ste boli svedkami toho, ako sa vymaľované pätnástky s cigaretami v ruke ťahali za vlasy a do krvi urážali? Škaredé slová najhrubšieho zrna, drzé správanie, agresívne prejavy a ignorovanie pekného slova aj zvýšeného hlasu sú u dnešných tínedžerov takmer na dennom poriadku.

<strong>Učiteľka Adriana: Každý sa bije sám za seba</strong>

Hoci Adriana (39) učí na výberovej obchodnej akadémii, kde sa výstrelky v správaní príliš netolerujú, nie je to vždy prechádzka ružovou záhradou. „Na začiatku prvého ročníka ako nováčikovia v škole ešte nemajú priveľkú odvahu vyskakovať, ale ku koncu ročníka už začínajú mať prejavy pubertálnej drzosti. Slabší učiteľ, ktorý učí z donútenia, neprimerané správanie nerieši a vtedy si žiaci dovoľujú aj viac. Hľadajú hranice, pokiaľ môžu zájsť. Neraz po maturite žiaci prišli a učiteľovi dokonca vynadali. Veľa však závisí aj od postoja učiteľa a od toho, ako kolektív ihneď na začiatku podchytí triedny učiteľ. Keď vie, ako k nim pristupovať, dokáže aj zo zlej triedy urobiť dobrú.“

Adriana však zo skúsenosti tvrdí, že málokedy vznikne triedny kolektív s harmonickými vzťahmi. Klasický model kolektívu, kde funguje pravidlo: jeden za všetkých, všetci za jedného, už z tried mizne. S úsmevom hovorí: „Keď sa kedysi robilo zle, robilo sa zle kolektívne. Keď sa malo zdrhnúť zo školy, zdrhla celá trieda. Ale aj v tomto smere sa dnes prejavuje čoraz väčší individualizmus. Spoločenské väzby medzi žiakmi nie sú také silné ako kedysi. Možno je to tým, že deti z každej strany počúvajú, ako musia byť sebavedomé a bojovať samy za seba. Kedysi, keď sa niekto správal neprimerane či agresívne, ostatní ho zahriakli a usmernili. Dnes ho skôr vyčlenia z kolektívu a ignorujú. Navzájom sa už príliš neovplyvňujú. Nie je to dobré, pretože žiakov nevychováva len učiteľ, ale vychovávajú sa aj sami žiaci navzájom.“

<strong> Dievčenská agresivita</strong>

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že dievčatá sú menej agresívne a násilnícke ako chlapci. Učiteľka Adriana sa počas svojej pätnásťročnej pedagogickej praxe u dievčat ešte nestretla s vyslovenou fyzickou agresivitou a bitkami, spory riešia väčšinou inak. Dievčatá sú agresívne skôr vo verbálnej rovine.

„Vedia si veľmi škaredo a vulgárne nadávať, intrigovať, manipulovať. Sú na seba veľmi zlé a dostávajú sa do konfrontácie, najmä ak ide o dievčatá zo sociálne odlišného prostredia. Zažila som však aj dievčenskú bitku. Do triedy prišlo dievča z inej školy, ktoré bolo o dva roky staršie ako jeho noví spolužiaci, pretože prerušilo školu pre zdravotné problémy. Mala osemnásť,  ostatní šestnásť. Ich prejavy jej pripadali detinské, chcela s nimi komunikovať dospelejšie. Asi rok to v triede tlelo, dievčatá sa neustále navzájom urážali. Ich konflikt vyvrcholil krátko pred stužkovou, keď sa ťahali za vlasy a padali aj slzy. Stužkové sú vo všeobecnosti živná pôda pre konflikty, keď sa rozháda a pobije celá trieda, pretože všetci chcú rozhodovať o všetkom, ale nikto nechce nič robiť,“ hovorí Adriana.

Na čoraz problémovejšom správaní dnešnej generácie detí a tínedžerov podľa liečebnej pedagogičky Miriam Královičovej (29) z Diagnostického centra pre mládež v Záhorskej Bystrici má obrí podiel dnešná uponáhľaná doba. „Keď to porovnám so svojím detstvom, rodičia mali viac času sa mi venovať oproti tomu, koľko sa dnes venujú môjmu šesťnásťročnému bratovi. Nemuseli tráviť pomaly dvanásť hodín denne v práci. Na rozdiel od toho dnes sú ľudia zviazaní rôznymi hypotékami a pôžičkami, a aby sa uživili a všetko poplatili, musia veľa pracovať, často majú aj dve zamestnania,“ myslí si. Jedna z najobvyklejších otázok v dotazníku, ktoré ich reedukačné centrum kladie rodičom, je – kde je podľa nich pôvod správania ich detí a kde urobili podľa ich názoru chybu vo výchove. Rodičia najčastejšie odpovedajú, že strávili so svojím dieťaťom málo času. Potvrdzujú to aj slová učiteľky Adriany: „Je ťažké byť rodičom. Rodičia neraz nevedia, ako na deti, nie každý je psychológ. Podľa mojich skúseností je drvivá väčšina rodín detí s poruchami správania na rozpadnutie, rodičia sa hádajú, rozvádzajú alebo sú alkoholici či narkomani. Deti za svoje správanie často nemôžu. Nevedia sa brániť, sú bezmocné a ich agresívne a problematické správanie je spôsob, ako volať o pomoc.“

Podobné skúseností má aj Miriam. „Deti neraz nechcú niekomu ublížiť, ale snažia sa upútať na seba pozornosť. Jeden z najdôležitejších poznatkov, ktorý som získala počas mojej praxe, je, že ubližované deti najviac ubližujú. Táto pravda mi aj pomáha prežiť neraz náročné chvíle s mojimi zverencami. Snažím sa mať na pamäti, že sa cez to treba preniesť a poskytnúť celkom iný model správania, než aký čakajú ako reakciu na svoje správanie. Je dôležité ukázať die-     ťaťu, že existujú ľudia, ktorí ho majú radi také, aké je, a nemusí sa im báť zdôveriť.“

To, či z dieťaťa vyrastie problémový pubertiak, citlivý a empatický človek alebo nesebavedomý introvert, závisí najmä od toho, čo rodičia vštepia dieťaťu v ranom detstve. „Najdôležitejšie momenty života človeka sú od narodenia do troch rokov, ale krehkou záležitosťou je aj vnútromaternicový vývin, dieťa už vtedy dokáže vnímať podnety zvonku. Keď vás rodičia v ranom detstve zbožňovali a zahŕňali starostlivosťou a pozornosťou, vybudujete si zdravé jadro osobnosti. Deti majú úžasnú schopnosť napodobňovať správanie, a keď pozorujú, že sa otec správa agresívne k mame, alebo sú vychovávané v prostredí, kde neprestajne lietajú taniere, je menšia pravdepodobnosť, že z nich vyrastú mierumilovní ľudia než z detí vyrastajúcich v harmonickej rodine. Často je to však len otázka veku a prirodzeného pubertálneho vzdoru. Veľa detí prirodzene z tej hyperaktivity a opozície vyrastie, lebo spoznajú niektoré veci na svojej vlastnej dospeláckej koži a pochopia, že niečo robia nesprávne. Je však rozdiel, keď mladý človek nemá vytvorený morálny základ a v takom správaní sa chystá pokračovať. To môže byť problém.“

Podľa pedagogičky Adriany je kľúčom k správnej výchove vzájomná komunikácia, to, že sa rodičia s deťmi rozprávajú. „Samozrejme, nemajú na seba toľko času, rodičia väčšinu dňa strávia v práci a deti v škole, ale keď sa už začnú rozprávať, mali by to robiť poriadne. Rodičia by mali počúvať, čo im ich dieťa hovorí, nepúšťať to jedným uchom dnu a druhým von, ale vnímať signály, ktoré dieťa vysiela. A ono ich vysiela vždy, keď niečo potrebuje alebo keď mu je ťažko.“

Prečo sú dievčatá čoraz vulgárnejšie a agresívnejšie?

Výber pre vás