Ružena (60) z Bratislavy: „Vnímam ju ako moje detské ja.“

Kedysi bola veľkou vzácnosťou. Žmurkacia bábika sa nedala len tak kúpiť alebo pozháňať. Museli ste mať nejaké kontakty do zahraničia. A to sme my nemali, a tak sa bábika stala mojím nesplneným detským prianím. Časom som na to aj zabudla, ale po mnohých rokoch som jednu uvidela v hračkárstve, keď som kupovala bratovým deťom darčeky, a kúpila si jednu aj pre seba. Nie je rovnaká ako kedysi, ale nič to. Je krásne oblečená a má čestné miesto pri mojej posteli. Aj keď sa s ňou nehrám, dala som jej meno Ruženka a vnímam ju ako moje detské ja. Sem-tam sa jej prihovorím a pohladkám a ona zase pohladká moju dušu a robí mi radosť.

Vladimíra (50) zo Ždiaru: „Želanie som si splnila, keď som mala 24 rokov.“

Pamätám sa, že ako malá som chcela nové lyže. Dôraz je na nové, pretože som mala lyže po bratoch. Mierne zničené a chlapčenské. Ale ja som chcela dievčenské a úplne bez poškvrny. Nestalo sa! Naši asi na to nemali. Až keď som mala 24 rokov, kúpila som si vytúžené lyže pod stromček. Odvtedy som si ich kúpila už niekoľko a lyžovanie je moja vášeň doteraz.

Monika (32) z Prešova: „Je to priateľov najväčší konkurent v láske.“

Ako malá som mala kamarátku a tá spala s krásnym hnedým macíkom. Bol pre ňu nenahraditeľný a ja som tiež chcela takého kamaráta. Ale mojim rodičom sa to nezdalo dôležité, alebo som možno len to želanie nevedela dobre naformulovať a zdôrazniť, že to stráááášne chcem. Asi pred piatimi rokmi som si od priateľa pod stromček vypýtala takého macíka. Ak by odmietol, kúpila by som si ho sama. Ale neodmietol, aj keď sa pri tom dobre bavil. Doteraz mi robí macík spoločnosť v posteli a priateľ nezabudne vždy podotknúť, že je to jeho najväčší konkurent v láske! (smiech).

Simona (28) z Trebišova: „Naozaj sa s ním aj hrám.“

Kedysi som túžila po dome pre bábiky. Mala som celú zbierku Barbie bábik a nielen tých originálov, a chcela som pre ne aj dom. Lenže ten dom bol veľký a drahý. Rodičia mi vždy vysvetľovali, že to zaberie kopec miesta, vtedy sme mali menší byt, a možno sa s tým ani nebudem hrať. Skrátka, nepresvedčila som ich. A ani Ježiška som neobmäkčila, hoci som mu to stále vypisovala. A po rokoch som narazila na internete na sofistikovaný dom pre bábiky, čo je vlastne skôr taká miniatúra normálneho domu. Áno, kúpila som si ho pod stromček a bola som šťastná ako nikdy predtým. Naozaj sa s ním aj hrám. Je nádherný. Nedá sa mu odolať.

Romana (44) z Turčianskych Teplíc: „Mala som takú romantickú predstavu.“

Asi v 8 rokoch bola moja najväčšia túžba vlastniť bicykel. Naši k tomu nemali vzťah. Oni sami nebicyklovali. Ale ja som sa túžila s kamarátkami preháňať po cestách a užívať si pohyb a rozviate vlasy a... no mala som takú romantickú predstavu, že sa zoznámim s chlapcom, ktorý sa mi páčil, a celá jeho partia sa bicyklovala. Žiaľ, nestalo sa a mám to rodičom za zlé. Vtedy som už vedela, že pod stromček kupujú darčeky oni. A hoci moja detská túžba po zoznámení zostala nenaplnená, túžba po bicykli pretrvala a dopriala som si ju hneď po strednej škole, keď som začala pracovať. Vtedy som Vianoce trávila s rodičmi a keď som im povedala, že si kúpim bicykel, videla som ich prekvapené tváre. Bolo to super, konečne si splniť sen. Doteraz rada bicyklujem a využívam ho na maximum.

... zelená ako vianočná farba má predkresťanský pôvod a červená už súvisí s Kristom? Zelená bola vždy považovaná za symbol nádeje a života. Keďže v zime väčšina zelene zmizne, stala sa symbolom nového života. Cezmína a ihličnaté stromy, ktoré zostávajú zelené aj počas tuhých mrazov, sa považovali za magické a hojne sa využívali pri slávnostiach zimného slnovratu. Hlavne cezmínový veniec, ktorý si kresťania prevzali ako symbol Kristovho narodenia. Červená farba súvisí už priamo s Kristom, je symbolom jeho krvi a smrti, ale aj znovuzrodenia. Preto bol veniec často ozdobený červenými bobuľami alebo neskôr zelený stromček červenými jabĺčkami.

... kapor a zemiakový šalát nie sú až také tradičné? Kapra zaviedla až v 19. storočí vďaka svojej kuchárskej knižke Magdalena Dobromila Rettigová a zemiakový šalát sa k nám dostal až po 2. svetovej vojne z Ruska.

... koledám v Anglicku predchádzal tzv. wassailing. Šlo o akúsi veselú spievajúcu partičku, ktorá chodila od dverí k dverám a ponúkala špeciálne víno, za ktoré dostávala darčeky. Dnes ich vytlačili koledníci, ale ide o prastarý zvyk, keď sa v Anglicku chodilo spievať do jablčných sadov, aby podporili úrodu.

... počas celého adventu navštevovali domy príšery? Kedysi počas adventu po domoch chodili strašidelné postavy ako barborky, perchty, lucky a klempery a kontrolovali poriadok, ako sú napečené koláče a celkovú prípravu, ale i správanie detí. Obvykle boli vybavené nožmi a inými ostrými predmetmi na zastrašenie.

... vianočná ruža (hviezda) pochádza z Mexika? Názov tohto obľúbeného vianočného kvetu znie v španielčine Noche buena, čiže Svätá noc. V časoch Aztékov bola symbolom nového života pre mŕtvych bojovníkov. Kedysi vraj očarila istého amerického veľvyslanca, ktorý ju doviezol do Ameriky a odvtedy zdobí sviatočne stoly po celom svete.

Super! Týchto 5 žien prestalo čakať na Ježiška: To, čo im nedoniesol v detstve, dopriali si samy dnes

Výber pre vás

Super! Týchto 5 žien prestalo čakať na Ježiška: To, čo im nedoniesol v detstve, dopriali si samy dnes

Súvisiace články

Tak toto musíte vyskúšať! 7 geniálnych trikov, ktoré vám zaručene uľahčia tieto Vianoce

Na tie Vianoce nikdy nezabudnú: Keď sa vracali domov, pri dverách ich čakalo nepríjemné prekvapenie

Vyrobené s láskou: Takéto darčeky prichádzajú od srdca a máte ich hotové za pár minút! Trúfnete si?

Výber pre vás