Na svoj vek to bolo veľmi citlivé a empatické dievčatko. Všetci v rodine ju milovali, deti v našom paneláku sa s ňou chceli kamarátiť, pretože hýrila rôznymi nápadmi a vždy vedela vymyslieť nejaký žart. V byte pod nami vtedy bývala aj staručká pani Pacáková. Už niekoľko rokov bola vdova a zomrel jej aj jediný syn. Zostala sama so psíkom. Lenže Ben mal jedenásť rokov a vyzeralo to, že už dlho na tomto svete nebude.

Dcérka ho chodila často s pani Pacákovou venčiť a ja som z okna sledovala, ako sa stará pani čoraz viac usmieva. Malá totiž vedela rozosmiať každého. Raz, bolo to v sobotu, pribehla na obed z ihriska a uplakaná mi oznamovala, že stretla smutnú susedku, vraj jej umrel Ben. „Mami, poďme k nej a prinesme jej kvietky, ona bola veľmi smutná,“ prosíkala Ivana. Ale trvala na svojom – chcela ísť hneď. Trocha podráždená som sa jej spýtala, či by to chvíľu nepočkalo. Jej odpoveď ma odzbrojila: „Mami, ona si možno siahne na život!“ Šokovalo ma to. Nechápala som, kde vzala tento výraz a ako v ôsmich rokoch vôbec chápala, čo to znamená? Ivanka odišla do svojej izby a ja som pripravovala obed. Keď som zvolávala rodinu k stolu, Ivanky nikde. Hneď mi napadlo, že tajne prešla chodbou a utiekla von. Pozerala som sa, či nie je pred domom, ale nebola. Tak som zišla o poschodie nižšie a začula som Ivankin hlas. Zbehla som dole a nestačila som sa čudovať. Ivanka stála pred bytom pani Pacákovej, v ruke mala môj mobil a hlásila do neho: „Je to Poštová 12 a príďte, prosím, čo najrýchlejšie, v byte môže byť zranená osoba!“ Opýtala som sa jej, komu volá. Povedala mi, že na políciu, hasičom aj na záchranku. Že nevie, komu ktoré číslo patrí, tak skúsila všetky tri. Neverila som vlastným ušiam. Moje osemročné dieťa robí záchranára a ešte poučuje políciu aj hasičov! Medzitým Ivanka búchala na dvere susedky, lenže z bytu sa naozaj nič neozývalo. A pritom dcéra vedela, že je susedka doma... Zneistela som a začala tiež tĺcť do dverí. Nič. Našťastie prišli hasiči a hneď dvere vykopli. To, čo nasledovalo, je ako z čiernej kroniky.

Pani Pacáková sedela za stolom so zvesenou hlavou opretou o dosku stola a vedľa nej ležalo päť prázdnych škatuliek práškov. Zmohla som sa len na „panebože!“ a z bytu som rýchlo odišla na chodbu za dcérou, aby náhodou neprišla dovnútra a nevidela tú hrôzu. Záchranka, ktorá onedlho prišla, poskytla prvú pomoc a potom starenku v bezvedomí naložili do sanitky, ale povedali, že sa z toho dostane. Pani Pacáková skutočne prežila! Zomrela v spánku až štyri roky po tej hroznej nehode. Dôvod, prečo sa rozhodla ukončiť svoj život, bola náhla smrť jej najbližších a zistenie, že už nechce žiť ani ona sama. Veľkú zásluhu na tom, že prežila a že sa dožila ďalších štyroch rokov, má predovšetkým moja dcéra. Po prepustení z nemocnice k nej Ivanka chodila pravidelne na návštevu a my s manželom sme ju občas pozvali na prechádzku. Ešte dnes si spomíname na to, čo by sa stalo, keby sme odcestovali na ten plánovaný výlet alebo keby naša odvážna dcérka neutiekla z bytu. Som na ňu veľmi pyšná a tento príbeh s chuťou rozprávam všetkým svojim známym dodnes.

Príbeh ako z čiernej kroniky: Dcéra zachránila susede život

Výber pre vás

Príbeh ako z čiernej kroniky: Dcéra zachránila susede život

Súvisiace články

Bolo to ako zlý sen: Z kamaráta sa vykľul otravný nápadník

Nikdy by mi nenapadlo, že ma priateľ požiada o ruku dvakrát

Nikdy by mi nenapadlo, že svoje šťastie darujem inej

Výber pre vás