Podľa slov mojej matky práve ona veľkou mierou prispela k tomu, že manželstvo mojich rodičov stroskotalo, keď som mala 6 rokov. Ženy si spolu nikdy nerozumeli a bolo pre ne utrpením, že museli žiť v spoločnej domácnosti. Babka neustále osočovala moju mamu výčitkami typu: „Ukradla si mi môj najväčší poklad!“ Môj otec riešil rodinné napätie po svojom. Začal si hľadať frajerky.

Po ich rozvode sa babka potešila, že má svoje jediné dieťa opäť len pre seba, lebo bola dlhoročná vdova. Naše vzájomné vzťahy boli dosť vlažné, s babkou i s otcom sme sa stretávali len sporadicky. Takto to išlo pár rokov. Potom otec náhle zomrel, nemal ani päťdesiat. Moja babka to znášala dosť zle, zostala sama medzi štyrmi stenami svojho malého bytu.

Hlavne odo mňa, svojej vnučky, vyžadovala, aby som ju chodila navštevovať. Z času na čas som jej išla nakúpiť, upratať a hlavne porozprávať sa s ňou. Vo svojich spomienkach sa často vracala do čias mladosti a s obľubou si prezerala svoje zlaté šperky, ktoré vtedy nosila. Raz, keď som jej prišla umyť okná, rozbalila na stole svoju vzácnu zbierku. Šperky po jednom vyberala zo škatuliek a ukazovala mi ich s patričným komentárom, ktorý kedy a za akých okolností získala. O týždeň som k nej prišla znova.

Chcela som sa spýtať, či nepotrebuje nakúpiť nejaké potraviny. Okamžite, ako otvorila dvere, sa na mňa osopila s nehoráznym obvinením, že som jej na poslednej návšteve ukradla svadobnú obrúčku. Nikto iný údajne v jej byte nebol. Stála som tam v nemom úžase. Nedokázala som pochopiť, ako môže svoju vlastnú vnučku obviniť z niečoho takého. Argumentovala som tým, že som nemala dôvod kradnúť jej obnosenú obrúčku. Moja matka pracovala vo firme, ktorá sa zaoberala výrobou zlatých šperkov. V rámci zamestnaneckých zliav mala možnosť zakúpiť si rôzne zlaté šperky, vďaka čomu nám doma vznikla solídna zbierka.

Najviac ma mrzelo, že som bola nespravodlivo obvinená, cítila som sa ponížená, bez možnosti očistiť svoju česť. V ten deň som od nej odchádzala s plačom. Vyžalovala som sa mame. Nechápavo krútila hlavou a podržala ma, pretože mi verila. Veď kto lepšie pozná svoje dieťa, ako vlastná matka? Vedela, že nie som zlodejka, že sama dávam drobné bezdomovcom a keď som raz našla stratenú peňaženku s tisíckou, dala som si tú námahu vypátrať majiteľku a vrátila jej ju.

Od mojej poslednej návštevy u babky to s ňou rýchlo išlo dole vodou, vážne ochorela a zomrela. Po pohrebe sme v jej byte s mamou natrafili aj na zbierku šperkov. Ako sme otvárali jednotlivé škatuľky, všimli sme si, že jedna je prázdna. Mama nadvihla penovú podušku a na dne škatuľky zbadala svadobnú obrúčku mojej babky! Vo svojom veku už bola dosť roztržitá a keď si šperk ukladala do škatuľky, zrejme dala na dno najskôr obrúčku a na ňu položila penovú podušku. Najviac ma mrzí fakt, že babka odchádzala na druhý svet v domnení, že jej vnučka je zlodejka a ja som jej to už nemala ako vyvrátiť.

Medzičasom zomrela aj moja mama, čo mi spôsobilo veľký žiaľ. Občas si predstavujem, ako sa v nebi stretla s babkou a dala veci na správnu mieru. Tentoraz verím ja jej.

Niekedy sa stáva, že nás iní obvinia z niečoho, čo sme neurobili. Nie je to nič príjemné, no dôležitejšie ako ich názory je naše svedomie. Pravda nakoniec vždy vyjde najavo. V tomto prípade asi zaúradoval vysoký vek, nie zlý úmysel. Preto treba vedieť aj odpúšťať. Ak je v hre zlomyseľnosť, vedzte, že každému sa raz všetko vráti. Osud to zariadi, vy si preto nerobte vrásky.

Skutočný príbeh nešťastnej vnučky: Babka jej rozdelila rodičov, ale to najhoršie ešte len prišlo!

Výber pre vás

Skutočný príbeh nešťastnej vnučky: Babka jej rozdelila rodičov, ale to najhoršie ešte len prišlo!

Súvisiace články

Takú zradu nečakala: Najlepšia kamarátka jej ukradla ženícha, ale to najhoršie ešte len prišlo!

Renáta si svadbou splnila sen: Keby tušila, čo ju s mužom čaká, nikdy by to neurobila!

Po manželovej smrti prišiel ďalší šok: Svokra jej povedala niečo, z čoho sa nevedela spamätať!

Na prvý pohľad šťastná rodina, ale niečo na nej nesedí: Dianin život sprevádza veľká záhada!

Výber pre vás