Môj manžel bol alkoholik. A vôbec mu neprekážalo, že tým ubližuje mne aj našim deťom. Nepomohlo ani protialkoholické liečenie, dohováranie, prosby, plač. Po jedenásťročnom manželstve som sa preto rozhodla pre rozvod. Bolo to veľmi bolestivé a náročné, ale napriek tomu sa mi uľavilo.

On sa časom druhýkrát oženil a ja som si našla fajn priateľa. Žili sme spokojne v spoločnej domácnosti, ale nikdy sme sa nevzali. Bohužiaľ, aj on začal asi po piatich rokoch pravidelne piť.

Bola som nešťastná a bezradná. Všetky alkoholom vyvolané scény sa mi znovu vracali. Zase som začala riešiť starú známu dilemu: Odísť, alebo zostať?

Niekto prišiel, ale dvere boli zatvorené

V jedno sobotné popoludnie sedel môj priateľ opitý za kuchynským stolom. Pospával, a keď sa prebral, odpil si z fľaše piva, ktorú mal pred sebou. Ja som stála pri žehlení a kropila bielizeň slzami. Pohľad na opitého chlapa v kuchyni bol taký ubíjajúci!

Deti boli vo svojej izbe, ale dvere z kuchyne boli pootvorené. K vchodovým dverám od nich viedla chodba v tvare L. Celú plochu pokrýval koberec, len pri dverách, kde sme sa prezúvali, bol natiahnutý kúsok igelitu.

Keď som tak pri žehlení plakala nad svojím osudom a zničeným životom, zdalo sa mi, že sa dvere do bytu otvorili a niekto prešiel po igelite, ktorý jemne zašušťal. Zavolala som na deti, aby sa išli pozrieť, či niekto neprišiel. "Dvere sú zamknuté," volali, takže nikto vojsť nemohol.

O chvíľu sa to opakovalo znovu. Zase som pocítila prievan a počula šušťanie igelitu. Nedalo mi to a išla som sa sama presvedčiť o tom, čo sa to deje. Nič som však nezistila. Hovorila som si, že sa mi to asi zdalo, že som len unavená. Večer som išla preto veľmi skoro spať.

Aj keď som bola uťahaná, dlhé hodiny som nemohla zažmúriť oči. Keď sa mi to konečne pred polnocou podarilo, zrazu ma zobudil závan ľadového vzduchu a pocit, že ma niekto pevne objíma. Bola som zmätená a vôbec som nevedela, čo sa to tých posledných pár hodín vlastne deje.

Do rána som sa v posteli prevaľovala sem a tam. Asi okolo desiatej nám doma zazvonil telefón, bola to moja veľmi dobrá kamarátka, ktorá mi rozrušeným hlasom oznamovala, že predchádzajúci deň večer môj exmanžel náhle zomrel. Zlyhalo mu srdce.

Ona s ním mala ešte pár hodín pred smrťou hovoriť, stretli sa v reštaurácii, kde on ako vždy popíjal. Vraj sa jej zdôveril s tým, že na mňa vôbec nemôže zabudnúť, že sa nemôže zmieriť s tým, že som ho opustila.

V tej chvíli mi to všetko došlo. Spomenula som si na svoju babičku, ktorá hovorila, že sa ľudia pri odchode z tohto sveta chodia lúčiť s tými, ktorých mali najradšej.

Takže on bol večer u nás, to on šušťal igelitom, to on ma v noci objímal. Od tej doby verím, že medzi nebom a zemou sú veci, ktorým nemôžeme jednoznačne porozumieť. Skrátka existujú!

Príbeh čitateľky: Navštívil ma mŕtvy exmanžel

Výber pre vás

Príbeh čitateľky: Navštívil ma mŕtvy exmanžel

Súvisiace články

Spoveď nešťastnice: Svojim deťom som vybrala za otca tyrana

Príbeh čitateľky: Kamarátka mi prebrala manžela

Šokujúce: Prvá láska sa zmenila na nočnú moru

Výber pre vás