Bolo to obdobie, kedy sa mi nedarilo. Všetko, v čo som verila, postupne vychádzalo navnivoč. Všetku svoju energiu som vkladala do manžela, našich dvoch synov, nášho domu. Myslela som, že nám je fajn, pri srdci ma hrial pocit, že mám presne to, čo som si priala. Lenže potom prišiel muž a spustil na mňa vodopád argumentov, prečo už so mnou nemôže žiť, aký sa cíti nešťastný, ako som sa materstvom zmenila, som usadená a nudná ... a on chce žiť.

Bolo to ako z nejakého hlúpeho filmu. Neveriacky som sa na neho pozerala a hlavou mi bežalo, čo mám robiť. "Máme ešte šancu to zmeniť?," spýtala som sa roztraseným hlasom. "Nie," odpovedal a dodal, že sa do konca týždňa odsťahuje. Za balastom slov o tom, aký nemožný je so mnou život, bola pochopiteľne nová žena, ku ktorej sa nasťahoval. A začali sa rozvodové ťahanice, dom bol jeho ... Zatiaľ ma v ňom s deťmi nechával, ale nevedela som, kam sa podejem, až pôjde do tuhého. A do toho starosť o deti, večný kolotoč - práca, domácnosť, úlohy, krúžky. Chodila som ako telo bez duše, ponorená do svojich starostí. A tie nakoniec vyústili v to najhoršie.

Jedného dňa som brala syna z tréningu. Tesne predtým sme sa s manželom chytili kvôli peniazom na deti, ktoré mi neposielal včas. Hlavou sa mi stále premietali jeho zraňujúce slová, ktorými ma počastoval. Ani som Peťa poriadne nevnímala. Hodila som mu veci do kufra, on si nasadol do sedačky a vyrazili sme. Ja som bola stále pohrúžená do neodbytných myšlienok. A zrazu zákruta, cítila som, že to nezvládnem ... a prásk! "Peťo, si v poriadku?," zavolala som za seba. Bolo ticho. Prešiel mnou tlak, že som skoro omdlela, otočila som sa a videla jeho nehybnú tvár. Vrhla som sa k nemu, ale bolo neskoro! Ani neviem, kedy prišla záchranka, ako som sa dostala preč. Až spätne som zistila, že náraz nebol silný, autu sa takmer nič nestalo. Tou osudovou a kruto nevratnou chybou bolo, že sa Peťo nepripútal a ja som jednoducho zlyhala, neskontrolovala som ho. Rýpala som sa vo vlastných boliestkach a neustrážila to najvzácnejšie, čo mi život priniesol.

Nasledujúce dni boli desivé, radšej by som bola mŕtva. Bolesť bola taká príšerná, že som nemohla ani dýchať, bez psychofarmák som nefungovala. Doma bolo hrozné ticho, desilo ma ... Starší syn sa stiahol do seba a nekomunikoval. Z nášho domu som nakoniec aj tak musela odísť. Všetko mi Peťa pripomínalo. Postupom času som sa naučila prežiť. Radovať sa zo života však zatiaľ nedokážem, výčitky ma neustále dusia, a zrejme to tak zostane. Na svete ma drží len náš prvý syn.

Prežila peklo na zemi: Opustil ju manžel a potom sa stalo niečo omnoho horšie

Výber pre vás

Prežila peklo na zemi: Opustil ju manžel a potom sa stalo niečo omnoho horšie

Súvisiace články

Z aktívnej ženy sa stala troska: Myslela si, že je zdravá a potom prišiel zlom!

Zdrvujúca spoveď nešťastnej matky: Jej dcéra urobila niečo, čo sa už nedá vrátiť

Po manželovej smrti prišiel ďalší šok: Svokra jej povedala niečo, z čoho sa nevedela spamätať!

Neuveriteľný príbeh: Nikdy by jej nenapadlo, že by sa mŕtvy manžel chcel vrátiť domov!

Výber pre vás