Úspešne som skončila strednú školu a bola šialene zaľúbená do priateľa Olivera, staršieho o sedem rokov. Boli sme spolu dva roky. Oliver ma zahŕňal darčekmi, akoby mi chcel vynahradiť to, že bol tak často zaneprázdnený.

Stávalo sa, že meškal na našu schôdzku, alebo na poslednú chvíľu zrušil rande. Celý môj program sa prispôsoboval jemu. S kamarátkami som sa veľmi nestretávala, dosť som ich zanedbávala, a tak mi ich veľa nezostalo. Môj svet sa točil len okolo neho. V lete mi navrhol, aby sme šli spolu na dovolenku. Presne po tom som túžila. Bola som taká nadšená, že som o ničom inom ani nerozprávala.

Pobalená som bola už týždeň dopredu. Mama si myslela, že som stratila rozum a často ma vystríhala. Oliver sa jej veľmi nepáčil. Ja som jej názoru neprikladala nijakú dôležitosť. Naša spoločná dovolenka bola úžasná. Boli to dni plné šantenia na toboganoch, zbierania mušlí, zahrabávania sa v horúcom piesku... Večer sme sa chodili prechádzať do ulíc a noc patrila iba nám. Bola som taká šťastná!

Návratom domov sa však všetko vrátilo do starých koľají. Ako keby sme na Kréte ani neboli. Najväčší šok som zažila, keď Olivera povýšili a dostal prácu na opačnom konci Slovenska. Chcela som ísť s ním. Na to mi však povedal: „Ešte musíš dorásť, aby si mohla ísť do veľkého sveta.“ Táto veta mi trhá uši doteraz. Ako som si to mohla nevšimnúť! Bola som len jeho zábavka, dievčatko, ktoré skákalo podľa jeho predstáv.

Rozchod s ním ma zničil. Týždeň som nevyšla z postele. Celé dni som strávila smoklením do vankúšov. Nevládala som nič vložiť do úst. Keď som po ceste do kúpeľne odpadla, mama ma zaviezla do nemocnice. Zobudila som sa napojená na infúzie. „Prečo ma nenecháš na pokoji,“ zoslabnutá som sa navážala do mamy po jej prednáške. "Čo ona môže vedieť?" pomyslela som si a zaspala. Keď som znova otvorila oči, stál nado mnou doktor a mama plakala. Ničomu som nerozumela.

„Ste tehotná,“ vyšlo z doktorových úst. Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že tie slová patrili mne. Dobehla ma etapa života, na ktorú som chcela čo najskôr zabudnúť! Muselo sa to „prihodiť“ na dovolenke. Prečo sa práve ten najkrajší zážitok s Oliverom skončil takto? Chcela som kričať, plakať, ale nevládala som. Cítila som sa prázdna a bezmocná. Z nemocnice ma prepustili domov. S Oliverom som sa odmietla kontaktovať, naše cesty sa nadobro rozišli. Na potrat som nedokázala ísť. Začal sa pre mňa nový život.

Obnovila som staré kamarátstva, začala chodiť medzi ľudí, prihlásila som sa dokonca aj na vysokú. Mama mi pomohla, podporovala ma. A potom som držala v rukách krásne, zdravé dievčatko. Moju náklonnosť si získalo jediným pohľadom. Bez Nikolky si svoj život už ani neviem predstaviť. Je pre mňa malým zázrakom. Nič nenahradí tú chvíľu, keď za mnou večer pribehne, pritúli sa a povie: „Mami, ľúbim ťa.“

Príbeh čitateľky: Po rozchode som zostala tehotná

Výber pre vás

Príbeh čitateľky: Po rozchode som zostala tehotná

Súvisiace články

Príbeh čitateľky: Kamarátke sa počas oslavy zapálili vlasy

Príbeh čitateľky: Prežila som vlastnú smrť!

Výber pre vás