Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová tvrdí, že slovanské jazyky sú komplikované, ale ten náš nepatrí medzi najťažšie na svete.

Každý jazyk tvoria jeho používatelia, vymýšľajú nové slová, do slovnej zásoby pribúdajú cudzie výrazy. Jazykovedci to sledujú a skúmajú, ako jazyk funguje. Až keď slovo používa dostatok ľudí dostatočne dlhý čas, stane sa súčasťou slovnej zásoby a dostane sa do výkladového slovníka. Zachytávajú sa v ňom nielen spisovné, ale aj nespisovné slová.

Koľko slov je v našom jazyku, to asi nikto nezráta a ani sa o to nik neusiluje. „Slovná zásoba sa stále mení. Možno práve teraz vznikli desiatky slov, no iba niektoré sa ustália. Pri rozširovaní slovnej zásoby sú dnes dominantné nové technológie a kontakt s cudzími jazykmi. Ide predovšetkým o preberanie slov z angličtiny, pričom proces zdomácňovania je pri každom novom slove iný,“ vysvetľuje Sibyla Mislovičová, ktorá už na základnej škole rada získavala vedomosti nielen o rodnej reči. „Skoro vždy som bola vyznamenaná. Možno som mohla byť ešte lepšia, ale nikdy som sa doma „nebifľovala“. Všetko som sa naučila na vyučovaní, lebo som dávala pozor.“

Profesionálna deformácia sa prejavuje aj u jazykovedkyne. Pri rozhovoroch s ľuďmi registruje ich chyby, ale opraví ich len výnimočne. „Ľudia sa ma sami spýtajú, ak si nie sú nejakým vyjadrením istí. Neterorizujem svoje okolie. Každý má právo vyjadrovať sa, ako chce, ak nie je profesionál. Komu záleží na tom, aby sa na primeranej úrovni prezentoval aj svojím jazykovým prejavom, to musí chcieť sám,“ pokračuje v rozprávaní.

Slováci sú podľa nej kritickí, ak ide o jazyk v médiách. Očakávajú profesionálnu úroveň, vycibrený štýl. Aká je teda podľa odborníčky úroveň slovenčiny v médiách? „Jednotlivcov kritizujeme, ale ako celok to nie je zlé. Najmä by som neobviňovala samotných mediálnych pracovníkov. Možno ich niekedy šéfovia nútia, aby boli uvoľnení a priblížili sa prijímateľom, preto sa menej korigujú. Dovolím si však povedať, že väčšina moderátorov a redaktorov má k svojmu pracovnému nástroju – jazyku – zodpovedný prístup. Ide však aj o to, aké základy si prinášajú zo školy,“ odpovedá.

Vodítko alebo vôdzka, posilovňa alebo posilňovňa, razítko či pečiatka – ktoré z týchto slov by ste uprednostnili? Hoci mnohé z nás vieme, že druhé z dvojice sú spisovné, preferujeme tie, ktoré by ste vo výkladovom slovníku hľadali márne. Jazykovedkyňa to vidí takto: „Aj napriek istému odporu sa slovo posilňovňa ustálilo a väčšina používateľov ho bez problémov používa. Pochopili odporúčania, ide o odvodeninu od posilňovať. Čo sa týka slova vôdzka, viac sa používa nespisovný ekvivalent vodítko. Treba sa zrejme zamyslieť nad tým, či by nebolo vhodné prehodnotiť postoj k tomuto slovu. Naproti tomu nespisovné slovo razítko v spisovných prejavoch dnes nájdeme už len zriedka, každý vie, že je to pečiatka.“

Na otázku, či odborníčka na jazyk pokladá ten svoj za najkrajší, odpovedá podľa očakávania. Dodáva však: „Vždy ma bavilo študovať cudzie jazyky. Mám rada francúzštinu, lebo som chodila často do Francúzska a chcela som rozumieť domácim. Ale zapáčila sa mi aj poľština. Študovala som ju a pol roka som bola na stáži v Krakove.“

---&gt; škole ju najmenej bavil dejepis

---&gt; obľúbené slovenské slovo nemá

---&gt; prešľap v jazyku sa občas podarí aj jazykovedkyni. Aký? Neprezradila.

Jej chlebíkom je slovenčina: Patrí náš jazyk medzi najťažšie na svete? Odborníčka má jasnú odpoveď

Výber pre vás

Jej chlebíkom je slovenčina: Patrí náš jazyk medzi najťažšie na svete? Odborníčka má jasnú odpoveď

Súvisiace články

Slovenky našli zmysel svojho života: Pre toto sa oplatí žiť! Čo nás robí skutočne šťastné?

Milena snívala o práci v zahraničí: Keby tušila, aké peklo ju tam čaká, nikdy zo Slovenska neodíde!

V päťdesiatke prišla o prácu: Myslela si, že nič horšie už nepríde, ale kruto sa mýlila!

Výber pre vás