„Mami, prečo si ty taká pekná a ja taká škaredá?“ spýtala som sa. „Nie si škaredá. Predstav si, že si tá kočka z obálky. Len to skús! A keď budeš silno veriť, raz budeš mať sebavedomie dokázať aj nemožné.“

Som rodená, a teda aj hrdá Slovenka a prvých 20 rokov svojho života som dýchala čistý vzduch v jednej malej dedinke pri Topoľčanoch. Moje skúsenosti s cudzími jazykmi boli minimálne, zato môj sen dostať sa do cudziny tým intenzívnejší!

V jedno septembrové popoludnie som spoznala svojho budúceho muža. Neviem, či to bola náhoda, alebo osud, ale niekto to zariadil tak, že bol občanom Rakúska, po slovensky vedel akurát „ahoj“ a ja po nemecky ani to nie. Napriek tomu sme to pol roka rukami-nohami ťahali ďalej a po únave zo vzťahu na diaľku ma požiadal, aby som s ním išla žiť do Viedne. Tešila som sa na zmenu mojej monotónnej práce, no znamenalo to tiež, že sa budem omnoho menej stretávať s rodinou a priateľmi.

Riskovala som to. Najhoršie, čo sa mi môže stať, je, že tak rýchlo, ako som sa k nemu nasťahovala, sa od neho aj budem pratať, vravela som si. Človek nikdy nemôže vedieť, čo sa stane, keď sa ocitne v inom prostredí. Predsa len, cudzí jazyk, kultúra, mentalita, humor, a hlavne – ľudia. A to najdôležitejšie v našom prípade: vekový rozdiel celých 14 rokov! Veci som si však dôkladne pobalila a dala som výpoveď v „ženskej väznici“, ako prezývajú fabriku, v ktorej som dovtedy drela ako otrok za 285 eur mesačne.

Rozprávka (pre dospelých) pokračovala ďalej svadbou v bielych princeznovských šatách a s limuzínou, v ktorej som cestou na svadobnú hostinu ešte stále nechcela uveriť, že je to pravda.

Takto. Nie som žiadna zlatokopka s dokonalým telom. Som 176 cm vysoká, mám blond vlasy a zelené oči. Moje miery sú 110–90–110. Takže si asi dosť dobre viete predstaviť, že vôbec nepatrím do kategórie štíhla. Je to úplne naopak. Som bacuľka a som na to pyšná. Nebolo to tak vždy.

Odkedy žijem v Rakúsku, dostala som viac komplimentov na svoj vzhľad ako na Slovensku za celý život. Doma akoby to bolo nemožné. Nikto mi nepovedal, že som pekná alebo príťažlivá, každý videl iba tie kilá navyše. Jedného dňa ma vo Viedni na námestí zastavil fotograf a spýtal sa ma, či by som mu nechcela zapózovať. Že za to budem mať krásne profesionálne fotky. To bude určite niečo neseriózne, pomyslela som si, a už som sa videla v zločineckej sieti obchodníkov s bielym mäsom. Vzala som si jeho vizitku, no moja zvedavosť dokonala dielo až o niekoľko týždňov. Napísala som mu.

Potom to išlo rýchlo. V dohodnutom termíne ma nafotil, a potom sa ma spýtal, či už som v nejakej agentúre. „Čože? V akej agentúre? Ja?“ smiala som sa. „No, pre modelky,“ odpovedal. Opäť som sa len zasmiala a odvetila som, že na to mám predsa len trochu priveľa kilogramov. Fotograf sa na mňa vážne pozrel a vysvetlil mi, že teraz začali vo svete letieť „plus size“ modelky. A kým mi stihol vysvetliť zvyšok, pohladil moju dušu ešte niekoľkokrát. Za pár minút zmenil nielen môj názor na seba samu, ale aj na môj budúci život.

Ešte v ten večer som si na internete klikla na agentúru prvej nemeckej „plus size“ modelky Ingrid  Martin Zick. Svojimi krivkami preslávila Nemecko a v tomto biznise pôsobí už vyše 11 rokov. Zistila som si, že Ingrid usporadúva 2-krát do roka kastingy pre budúce modelky, a začala som sa pohrávať s myšlienkou, že by som to skúsila.

Ingrid má vysoké požiadavky na „svoje“ dievčatá. Preto som si zo začiatku neverila, ale žiadosť som si podala. Dva týždne som denne kontrolovala e-mail, no odpoveď nechodila. Ani o mesiac, ani o dva... Až o tri mesiace! Vtedy som už na celú vec takmer zabudla. Zrazu mi prišiel mail, že ma vybrali z vyše tisícky dievčat a pozývajú ma na kasting. Spolu so mnou sa tam bude o miesto v jej katalógu uchádzať ešte 12 dievčat.

V prvom momente som si neuvedomovala, že spolu so mnou budú o miesto bojovať aj dievčatá s podobnými kvalitami, ako mám ja. Cítila som sa len šťastná. Podporil ma aj manžel. Naložil ma do auta a vyrazili sme asi 1000 km ďaleko, k švajčiarskym hraniciam. Kasting som prežila so žalúdkom na vode, ale prežila. Po niekoľkých hodinách sme sa rozlúčili so slovami, že nás Ingrid bude kontaktovať.

A naozaj. Popár dňoch mobil s nemeckou predvoľbou naozaj zazvonil. Ruky sa mi neuveriteľne triasli, a potom som už len počúvala: „Milá Monika, dovoľ mi, aby som ti zablahoželala, prijímam ťa. Odteraz si jedno z mojich krásnych plus size dievčat.“ Zmohla som sa len na poďakovanie a otázku, koľko dievčat to vlastne zvládlo? „Z 1 400 len dve. Ty a ešte jedna z kastingu,“ odvetila Ingrid. Bola som na seba nesmierne pyšná. A takto to zostalo celý nasledujúci rok.

Práve keď bola moja kariéra sľubne rozbehnutá, stalo sa niečo, na čo som nijako nemohla byť pripravená. Oslávila som 26. narodeniny a zistili mi rakovinu krčka maternice. Neviem, prečo som si myslela, že tento druh rakoviny postihuje asi tak štyridsiatničky. Určite nie mňa! Mala som smrteľný strach. Operovali ma medzi Vianocami a Silvestrom, našťastie sa vraj podarilo všetko vyoperovať na prvýkrát. Lekár mi povedal: „Vy ste neprišli päť minút pred dvanástou, ale o dvanástej. Onedlho by ste mali metastázy po celom tele.“

Trvalo mi pomerne dlho, kým som sa psychicky i fyzicky pozbierala. Jedného dňa som však v rámci doliečovania pred televíziou zaregistrovala informáciu, že nemecká televízna stanica RTL hľadá plnoštíhle dievčatá a mladé ženy na nakrúcanie dokumentu o XXL modelkách. Tak rýchlo, ako som bola z kola von, som bola opäť dnu, a začala som horúčkovito zisťovať viac. Išlo o to, že z viacerých kastingov sa vyberie päť dievčat, ktoré sa nasťahujú do vily, absolvujú foto shootingy, jedna napokon vyhrá a dostane zmluvu s poprednou modelingovou agentúrou.

Dosť bolo maródovania, povedala som si, a prihlásila som sa! Prešla som viacerými kastingmi a prebojovala som sa až do prvej päťky. Prežila som krásny týždeň v „modelkovskej“ vile a spoznala som, ako celý ten biznis vlastne funguje. Vo chvíli, keď čítate túto EVU, sa to s najväčšou pravdepodobnosťou na RTL už vysiela.

Táto žena vyzerá fantasticky!

Ja, dievča zo Slovenska, som to zvládla a dostala som sa do nemeckej televízie, i keď som nevyhrala. (Víťazka musela byť logicky z Nemecka. :-)) Ale v tejto súťaži som nazbierala dovtedy nepredstaviteľné skúsenosti a pracovných ponúk mám dnes o tisíc percent viac. Každé dievča z prvej päťky má veľkú šancu sa presadiť, povedali nám aj počas nakrúcania.

Fotografovali ma skvelí fotografi a stretla som úspešné modelky. Napríklad Crystal Renn, svetoznámu americkú modelku, ktorá sa najprv preslávila ako „size zero“, teda superštíhla modelka, a potom pribrala a stala sa najznámejšou „plus size“ modelkou. Stretli sme sa, keď vydala knihu Hungry (Hladná). Dostala som od nej komplimenty aj mimo kamery. Objala ma a povedala, že som veľmi pekná, určite to dotiahnem ďaleko. Bol to pre mňa fantastický zážitok, zastupovať nás, slovenské ženy.

Ten pocit, že som zrazu počúvala komplimenty na niečo, pre čo som sa dlhý čas trápila, je neopísateľný. Celé roky som znášala posmievanie spolužiakov v škole, že som tučná. A akoby to nestačilo, nosila som okuliare a zubný strojček. A teraz tu mám prácu, o akej sa mi ani nesnívalo, a len vďaka tomu, že mám postavu, akú mám! Konečne mám sebavedomie a kamarátim sa s mojimi kilami. A viete, čo je najkrajšie? Že nesmiem schudnúť!!! :-)

P. S.: Keď som nedávno v EVE čítala článok o plnoštíhlych modelkách, nedalo mi to a veľmi som vám chcela napísať. Je čas, aby aj slovenské dievčatá s krivkami začali byť vnímané ako symbol krásy a aby sa tak aj cítili. Stačí si veriť a svoje kilá „hrdo“ nosiť. Garantujem vám, že nikomu ani na um nezíde iná myšlienka ako – táto žena vyzerá fantasticky!

Príbeh modelky: Som bacuľka a som na to pyšná

Výber pre vás

Príbeh modelky: Som bacuľka a som na to pyšná

Súvisiace články

Nancy schudla neuveriteľných 250 kíl! Čo jej pomohlo?

Nápad za milión: Manžel ma poslal do Austrálie

Výber pre vás