Amy Kimmet-Humfeld napísala svoj dojímavý príbeh pre magazín Good Housekeeping.

„Ak sa mi niekedy niečo stane, chcem, aby si sa znova vydala. Milujem ťa a chcem, aby si bola šťastná,“ to boli slová môjho 24-ročného manžela Larryho, keď sme sa dozvedeli, že čakáme naše prvé dieťatko a riešili sme závety, životné poistky a iné vážne veci. Ja som mala vtedy 22 a pri tých slovách som sa rozplakala. Manžel ma vtedy vzal do náruče a sľúbil: „Neboj sa, nič sa mi nestane, sľubujem!“ Bol to však sľub, ktorý nemohol dodržať.

Presne o dva týždne prišiel ten osudný telefonát. Zastihol ma na nočnej v obchode. Bolo presne 2.30 ráno. „Váš manžel je zranený,“ vravel mi neznámy hlas. „Okamžite príďte do nemocnice.“ Spomenula som si na ľahšie zranenie, ktoré sa mu v práci pri tlačiarenskom lise stalo len pred pár týždňami, kedy z toho bolo pár stehov na čele. „Je v poriadku?“ spýtala som sa mysliac si, že sa stalo niečo podobné. Ženský hlas neodpovedal, iba mi povedal, že mám čo najrýchlejšie prísť.

V nemocnici ma neodviedli k manželovi, ale do malej miestnosti bez okien, kde mi sestra vysvetlila, že na neho v práci spadla kopa novinových výtlačkov z výšky troch metrov s váhou takmer 450 kíl. Larry mal už tretíkrát zástavu srdca a sotva ho oživili. Lekári si neboli istí, či to prežije.

<em>"Jeho nádherné hnedé oči boli zatvorené a jeho tvár som takmer nespoznávala. Žiadna žena by nikdy nemala takto vidieť svojho manžela!"</em>

Keď mi konečne dovolili vidieť ho, slnko ešte stále nevyšlo. Ležal v miestnosti napojený na hadičky a drôtiky a monitory. Muž, ktorého som milovala, ležal bez pohybu. Jeho nádherné hnedé oči boli zatvorené a jeho tvár som takmer nespoznávala. Žiadna žena by nikdy nemala takto vidieť svojho manžela! Boli sme svoji len rok a pol! Držala som jeho ruku. Bola to asi jediná časť z neho, ktorá nebola poškodená.

Nasledujúci deň bol ako jazda na húsenkovej dráhe. Larryho stav sa raz zlepšoval a raz zhoršoval. Napokon mi hlavný chirurg oznámil, že môj manžel pravdepodobne neprežije kvôli rozsiahlym vnútorným zraneniam. Pre Larryho neexistovala nádej. Napokon som súhlasila s odpojením prístrojov a darovaním orgánov. Pobozkala som ho na oči, ktoré sa už nikdy neotvoria a nezadívajú do mojich, a sľúbila som mu, že hoci bude v nebi, budeme naše dieťatko vychovávať spolu. Sestrička plakala spolu so mnou...

Keď ma moja sestra v ten večer ukladala do postele, nevedela som prestať plakať. Plakala som za Larryho, za seba, za naše dieťatko, za všetky tie rozbité sny a stratenú budúcnosť. Moja láska, môj najlepší priateľ, môj manžel tu so mnou už nikdy nebude! A ja čoskoro porodím jeho dieťa...

Larry tak veľmi túžil po dieťatku. Odkedy som otehotnela, nehovoril o ničom inom. Hovoril po celý čas o nej, o malej princeznej, akoby tušil od začiatku, že to bude dievčatko. Tešil sa, ako jej bude čítať knihy, maznať sa s ňou a jašiť.

Jej srdiečko som počula poprvýkrát sama. Sama som skladala postieľku, detskú stoličku aj hojdačku. Sama som chodila na predpôrodné vyšetrenia, chystala jej izbičku a videla jej pohybujúce sa nožičky na ultrazvuku. To, že som ju nosila v sebe, mi dávalo silu pozbierať sa a žiť.

Narodila sa v jedno februárové ráno, sedem mesiacov po Larryho smrti. Prvá vec, ktorú som si všimla, boli jej dlhé prsty – presne také, ako mal jej otec. Potom som sa jej zadívala do očí a vedela som, že budú rovnako hnedé, ako mal Larry. Znova som sa zaľúbila. Myslím, že materstvo ma v tomto všetkom zachránilo. Nemala som čas sa ľutovať.

Od Larryho smrti prešlo už 11 rokov. 11 rokov si ja a MacKenzie budujeme pevné puto, v ktorom nám chýba ten tretí. MacKenzie má dnes 10 rokov. Farba jej očí sa nezmenila. Všetci vravia, že sa podobá na mňa, kým nevidia fotku jej otca. Potom uznajú, že moja princezná je presná kópia svojho tatina.

Ja som sa nikdy znova nevydala. Nažívame si spolu ako babská dvojka, ale mám pocit, že otec dcérke neprestáva chýbať. Pozná do detailov všetky jeho fotky, naše svadobné video pozerala snáď miliónkrát. Namiesto ľúbim ťa jej hovorievam: „Ja a tatino ťa ľúbime.“ Ona mi na to odpovedá: „Mami, je to také zvláštne, že mi chýba niekto, koho som nikdy nepoznala...“ Veľakrát som jej vravela: „Keď ti bude chýbať ocino, pozri sa do zrkadla. Bude to akoby si sa mu dívala rovno do očí.“

Pri tomto príbehu budete prehĺtať slzy! Prišla o manžela, keď čakala dieťatko: Jej dcérka je hotový zázrak

Výber pre vás

Pri tomto príbehu budete prehĺtať slzy! Prišla o manžela, keď čakala dieťatko: Jej dcérka je hotový zázrak

Súvisiace články

Zdrvená Julka odhalila neveru, ale to nebolo najhoršie: Dcéra čaká dieťa s mojím manželom!

Marianna otehotnela v 17-tich a nevie si to vynachváliť: O takomto vzťahu s dcérou sníva každá mama!

Dlho sa nevedela spamätať z rozvodu: Na dovolenke ju zviedol cudzinec a až doma zistila, čo sa stalo!

Výber pre vás