Tam, kde sme bývali, bola tiež rodina s 10 deťmi. Na našom dvore bolo vtedy veru detí ako smetí. Ja pochádzam z rodiny, kde bolo 7 detí – štyria chlapci a tri dievčatá. Kým žil otecko, nič nám nechýbalo a v našej veľkej rodine bolo vždy veľa lásky a veselo. Prežívali sme krásne a bezstarostné detstvo.

Spomínam si na niektoré momenty z tohto šťastného obdobia, ako boli spoločné nedeľné odpoludnia, sánkovačky s oteckom na špeciál­nych saniach vyrobených pre našu rodinu alebo výlety a rodinné stretnutia. Lenže sme skoro osireli, pretože otecko náhle na Štedrý deň v roku 1959 zomrel, boli sme vtedy vo veku 14, 12, 10, 8, 6, 3 a polročná sestra. Táto pozná otecka už len z fotografií a môjho rozprávania. Vianoce však odvtedy už v našej rodine nikdy nemali to čaro, ako keď žil. Otecko miloval Vianoce a aj nám vštepoval lásku k týmto rodinným sviatkom tým, že dodržiaval tradície svojej, ale i maminej rodiny, ktorá pochádzala z Lučivnej.

Po jeho strate sme pomáhali jednak mamičke, ale aj sebe navzájom a boli sme si oporou. Mamička to mala veľmi ťažké, pretože ostala s nami sama bez pomoci. V Nitre, kde sme žili, sme nemali žiadnu rodinu. Nemohla sa zamestnať, keďže najmladšia sestra mala len pol roka. Okrem nedostatku finančných prostriedkov často bojovala aj s ľudskou zlobou, aby nás ochránila. Bolo to veľmi ťažké a smutné obdobie. Mamička však bola veľmi obetavá, trpezlivá a napriek všetkému nám dala veľa lásky.

Čas plynul, vyrástli sme, niektorí sa vyučili a niektorí študovali a založili si, okrem mňa, vlastné rodiny. Ale stretla nás aj ďalšia smutná udalosť, keď nám zomrel mladý 34-ročný brat a opakovala sa história, že jeho 3 deti ostali bez láskavého otca. Ale museli sme to nejako spoločne ustáť. Pomohla nám vzájomná opora.

Naša mamička sa stala po rokoch láskavou 20-násobnou babkou a starala sa aj s mojou pomocou o vnúčatá, ktoré k nám súrodenci vodili. Často to u nás vyzeralo ako v materskej škôlke. Raz mi povedala, že jedinou motiváciou, aby to prežila, sme boli my, deti. Dnes, keď už nie je medzi nami, viem, že spolu s otcom držia nad nami svoje ochranné krídla. Mamička vždy vravievala, že deti sú dar a budúcnosť a je to pravda. Ja som už štvrtý rok na dôchodku a aj keď nemám vlastnú rodinu, hoci som po nej veľmi túžila, som súčasťou tej našej veľkej rodiny.

<strong><em>Mária Chudovanová z Nitry</em></strong>

Mama siedmich detí prišla o manžela presne na Vianoce: No osud jej pripravil aj ďalšiu ranu...

Výber pre vás

Mama siedmich detí prišla o manžela presne na Vianoce: No osud jej pripravil aj ďalšiu ranu...

Súvisiace články

Toto nie sú obyčajné dvojičky! Keď uvidíte ich fotky krátko po narodení, vyhŕknu vám od dojatia slzy

Po rokoch zistila, ako jej malý brat v detstve trpel: Z jeho nečakaného priznania sa nevie spamätať!

Narodili ste sa ako prvé, druhé či najmladšie dieťa? Budete otvárať ústa, ako na vás tento popis sedí

Výber pre vás