Môj syn, ktorý je už dva roky na dôchodku, býval zamestnaný ako návrhár brúseného skla. Svoju prácu zbožňoval, a tak aj keď už nemusel, stále niečo vymýšľal. Nakoniec sa rozhodol, že sa svoje nápady pokúsi aj uplatniť. Raz, keď sa prechádzal po meste, zašiel do reštaurácie a náhodne sa dal do reči so sympatickým mužom, ktorý sa predstavil ako pán Konečný. Syn mu po krátkom rozhovore ukázal svoje návrhy, ktoré nosil stále so sebou. Pán Konečný si ich so záujmom poprezeral a na synove prekvapenie povedal: „Čo keby som vám ponúkol uplatnenie vašich návrhov? Sú veľmi zaujímavé!“ Syn ho potom s radosťou pozval k nám domov, kde sme ho pohostili priam kráľovsky. Vysvetlil, prečo sa o návrhy zaujíma a nakoniec poprosil o peniaze na autobus, pretože si vraj doma zabudol peňaženku. Kiež by sme sa vtedy nezachovali tak hlúpo a dôverčivo!

Pán Konečný tvrdil, že je spoločníkom jednej známej francúzskej firmy, ktorá vyrába sklo, a sľuboval, že sa tam spoločne so synom vypraví. Ubezpečoval nás, že by mal syn v jeho podniku reálnu možnosť uplatniť sa. Zároveň odovzdal synovi riadne spísanú zmluvu na pracovnú činnosť s veľmi slušnou mesačnou odmenou. Situácia sa vyvíjala sľubne. Pred nami sa ešte s niekým telefonicky dohováral ohľadom tej návštevy, vyzeralo to naozaj nádejne! Vraj dojednal odvoz do Francúzska, do nejakého mesta na hraniciach. Tam bola dohovorená schôdzka so zástupcom firmy, ktorý mal so synom prerokovať všetko potrebné na spoluprácu. Syn na cestu prizval svojho známeho, ktorý vedel dobre po francúzsky. V určený deň v ranných hodinách všetci spoločne odcestovali v nákladom aute, kde boli naložené aj nejaké predmety pre podnik. Keď sa na druhý deň večer vrátil, jeho pocity boli zmiešané. Neznámy zástupca v ňom vraj vyvolal veľmi negatívny dojem a stretnutie vo firme bolo také krátke, že stačili len vyložiť náklad. K predebatovaniu nejakej spolupráce vôbec nedošlo...

Na ďalší deň sa mal ozvať pán Konečný, ale nikto nevolal. Začalo to byť podozrivé! Nechceli sme si dlho pripustiť, že by nás takto podviedol. Keď sme sa mu stále nevedeli dovolať, syn sa rozhodol, že sa pôjde pozrieť na adresu jeho bytu. Jediné, čo našiel, boli zapečatené dvere. Akoby sa po ňom zľahla zem! O dva dni neskôr sme mali doma návštevu. Boli to dvaja muži a tvárili sa naozaj veľmi nahnevane. Dozvedeli sme sa, že Konečný si od nich požičal štyristo eur na cestu do Francúzska, ale splácať ich nemieni – zatkla ho preto polícia. Zistili sme vtedy, že tento „sympatický“ pán je poriadny podvodník a má veľmi veľa ďalších dlhov. Syn potom musel vypovedať ako svedok a prišiel nielen o peniaze a hodnotné návrhy, ktoré Konečnému požičal, ale aj o ilúzie a chuť pracovať na čomkoľvek ďalšom.

Prišli sme o peniaze aj ilúzie: Naleteli sme rafinovanému podvodníkovi

Výber pre vás

Prišli sme o peniaze aj ilúzie: Naleteli sme rafinovanému podvodníkovi

Súvisiace články

Nikdy by mi nenapadlo, že sa budem hanbiť ukázať na cintoríne

Prebudili ju: Ráno vstala a vedela, že musí napísať knihu

Bojím sa rada: Aj zombíka môže trápiť zlomené srdce

Za dobrotu na žobrotu: Kvôli vlastnej vnučke prišla o všetko

Výber pre vás