Jozefína Ahmadzai (26) z Bratislavy pracuje v Centre sociálnych služieb pre seniorov a juniorov Náruč záchrany už štyri roky.

„Som vyučená v odbore kuchár-čašník, takže som s týmto typom práce nemala vôbec žiadne skúsenosti a pred materskou som pracovala ako čašníčka,“ hovorí. Keďže išlo o celkom inú prácu, rozmýšľala nad tým, zvažovala, či by to zvládla. „Netrvalo dlho, keď som sa rozhodla, že ponúknutú prácu prijmem. Spravila som si potrebný opatrovateľský kurz, ktorý trval dva mesiace, a naučila som sa tam potrebné základné veci. Po nástupe som mala všelijaké pocity. Povedala som si však, že to vydržím aspoň týždeň a potom odídem,“ smeje sa pri spomienke na svoje odhodlanie.

Nemala som k starým ľuďom vzťah

„Musím povedať, že som sa starých ľudí bála, ale potom som si zvykla. Nevedela som, čo tá práca v praxi prináša. Nemala som k starým ľuďom vytvorený vzťah, pretože mama mi zomrela, keď som bola malé dievčatko. Otca som tiež nepoznala. Vyrastala som preto v pestúnskej starostlivosti, takže moje pocity boli vcelku veľmi zmiešané,“ hovorí s nostalgiou. Ale keď prišla do Náruče, povedala si, že musí pre to urobiť všetko. „Popri materskej som chodila len upratovať, takže to nebol druh práce, ktorý ma pri starých ľuďoch čakal. Ale povedala som si vtedy, že keď viem prebaliť svoju dcérku, určite to budem vedieť aj u dospelého!“

V Centre na Vianoce klientom okrem rodiny nič nechýba. „Je tu krásna výzdoba. Starkí, ktorí vnímajú svoje okolie, samozrejme vnímajú aj to, či za nimi prídu ich najbližší. Ak neprídu, nástojčivo sa pýtajú, prečo tam ešte nie sú a či vôbec prídu.“ Niektorí príbuzní si svojich starkých berú domov, sú tu však aj takí, ktorí sa pozerajú z okna a sledujú každý pohyb na ulici. „Ale tých je, našťastie, menšina. Tí, ktorí prídu, prinesú darčeky a so starkými si pripijú.“ Na prízemí aj na poschodí sa spraví veľký slávnostný stôl, aby to nikto z nich nemal k dobrotám ďaleko. Starkí porozprávajú, aké mávali Vianoce, čo robievali.

Aj si poplačú

„Aj si troška poplačú, ale aj to patrí k Vianociam.“ Klienti zariadenia dostávajú vianočné balíčky, a predtým na nich nezabúdajú ani na Mikuláša. A vianočné koledy? Tie prídu zaspievať školáci, z čoho sa starkí veľmi tešia. Najmä z toho, že vidia deti. „Niekedy sem po škole príde aj moja dcérka Vaneska, berie to tu, akoby to bol jej druhý domov. Prihovára sa im, zahrá si s nimi stolovú hru, na rozveselenie im zaspieva aj zatancuje. Dokonca ich pobáda napríklad aj na schovávačku,“ smeje sa pani Ahmadzai, pre ktorú sú Vianoce v domove plné sviatočnej pohody a porozumenia.

Priznanie obetavej opatrovateľky: Starých ľudí som sa najprv bála!

Výber pre vás

Priznanie obetavej opatrovateľky: Starých ľudí som sa najprv bála!

Súvisiace články

Naozaj existujú minulé životy? Príbeh ako dôkaz!

Skrytí v ulite: Jarmila motivuje starších, aby nesedeli doma

Jedinečný príbeh vyšetrovateľky: Aké je byť ženou vo Švédsku?

Výber pre vás