Aby sme si mohli dovoliť pobyt pri mori, odriekala som si nové oblečenie, auto sme kúpili ojazdené na inzerát a snažili sme sa nakupovať len nevyhnutné veci. Uskromniť sa nám pomáhala vidina piesočnatej, slnkom zaliatej pláže a šum morských vĺn. Začiatkom leta, keď sme si konečne našetrili, a čo-to nám finančne vypomohli aj manželovi rodičia, sme si z ponuky cestovných kancelárií vybrali 3-hviezdičkový hotel, ktorý sľuboval splnenie všetkých našich očakávaní. Týždeň pred dovolenkou sme už mali všetko pobalené. Deti si odškrtávali dni v kalendári, manžel po večeroch študoval mapu našej destinácie, aby nám neušiel žiaden zábavný park, prírodná rezervácia či hrad v blízkom okolí.

Keď sme konečne vystúpili po niekoľkohodinovej ceste autobusom v Chorvátsku, privítalo nás nielen studené a daždivé počasie, ale aj množstvo iných, žiaľ tiež nepotešujúcich skutočností. Obrázky z katalógu cestovnej kancelárie a realita, v ktorej sme sa zrazu ocitli, boli totiž poriadne vzdialené, akoby išlo o inú destináciu, iný hotel, inú krajinu... Sľubovaný 3-hviezdičkový hotel s výhľadom na more bol v skutočnosti len akýsi penzión z tretej cenovej kategórie a aj moje trojročné dieťa pri pohľade z okna rýchlo pochopilo, že sa nepozerá na more, ale na štvorprúdovú diaľnicu.

Celá rodina sme sa tlačili v izbe s rozmermi 4 x 4 metre, bez televízie, za ktorú sme si, mimochodom, priplatili. Počas celého pobytu sme boli bez teplej vody, a to už pri malých deťoch dávalo poriadne zabrať aj mojej psychike. No a nedá mi nespomenúť stravovanie! Vznikali tam neuveriteľne zaujímavé kombinácie jedál ako rezeň s cestovinami, cestoviny so zemiakmi, prosto cestoviny s čímkoľvek si viete predstaviť. Vrchol všetkého bolo, keď deťom „omylom“ načapovali alkohol do malinoviek, to už rozčúlilo aj môjho až príliš flegmatického manžela.

Sľubovanú piesočnatú pláž vystriedala špinavá, kamenistá. V katalógu spomínaný tobogan sme nenašli do konca dovolenky a vodné šmykľavky fungovali len hodinu denne. Deti sme nemali ako zabaviť, lebo ,,hotelu“ chýbalo aj v katalógu odfotené detské ihrisko a hlavne animátorky. Keď sme sa s manželom na ne na recepcii pýtali, recepčná dostala doslova záchvat smiechu a po anglicky zafrflala, že čo by sme ešte nečakali od 3-hviezdičkového hotela.

Z plánovanej 12-dňovej dovolenky bola nakoniec len 6-dňová. Domov som prišla s plačom. Na druhý deň sme sa išli sťažovať do cestovnej kancelárie. Keďže sme mali všetko nafotené a zdokumentované, vrátili nám, našťastie, väčšiu časť peňazí. Tie si šetríme na tohtoročnú dovolenku, na ktorej si, dúfam, všetci konečne oddýchneme.

Lenin prípad nie je určite ojedinelý. Každý rok sa nájdu desiatky dovolenkárov, ktorí sa zo svojich dovoleniek vôbec nevracajú oddýchnutí a všetku energiu, ktorá im ešte ostala, musia investovať do dlhých naťahovačiek s cestovnou kanceláriou. Určite si predtým, než sa rozhodnete svoje peniaze zveriť niektorej cestovke, poriadne preštudujte odporúčania, recenzie a internetové diskusie. Názory ľudí majú totiž oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako pekne nafotený katalóg.

Roky sme šetrili na dovolenku: Bola to nočná mora!

Výber pre vás

Roky sme šetrili na dovolenku: Bola to nočná mora!

Súvisiace články

Príbeh čitateľky: Manžel nechce sex, už to nevydržím

Váš príbeh: Strašná nehoda mi vzala manžela aj dieťa

Výber pre vás