Cítim potrebu začať s vďačným uznaním okolností môjho života po rozvode. Prvých 12 rokov po rozvode s mojou prvou manželkou a matkou našich dvoch dcér som to mal celkom jednoduché. So vzájomným odhodlaním dať našim dievčatám tú najlepšiu výchovu napriek tomu, že sa manželstvo rozpadlo, sme ich spoločne vychovávali jedenásť rokov. Občas sme mali nejaké nezhody, zásadne sme však ostali priateľskí a rešpektovali jeden druhého.

Teraz fungujeme tak, že dievčatá bývajú v jednom dome a ja s exmanželkou sa pri nich striedame. Keď sa pozriem na životy iných rodín s rozvedenými manželmi, uvedomujem si, že to mám dobré. Pozoroval som matky, ktoré odopierali starostlivosť o deti bývalým manželom, to všetko kvôli hnevu a túžbe po odplate. Bol som svedkom správania otcov, ktorých apatia a nezaujatosť pramenili z pýchy. Najhoršie boli účinky, ktoré mali na deti dvaja neustále bojujúci rodičia. Sú nútené zápasiť s absurdným správaním osôb, ktoré majú byť ich vzormi, a predstierajú, že je všetko v poriadku, len aby upokojili svedomie rodičov.

Všetci čelíme výzvam, moje sú len odlišné od ostatných. Trávim väčšinu času od niekoho, koho milujem – ak je to môj týždeň s dievčatami, som preč od manželky a nevlastných detí. Ak ho trávim s manželkou, som automaticky preč od svojich dcér. Kdekoľvek som, pokúšam sa ponoriť do tej úlohy a miesta, ale je ťažké byť vždy preč od tých, ktorých milujete. Dokonca predtým, ako som mal nový vzťah, keď moje týždne s dievčatami boli prerušené týždňami na vlastnú päsť, túžil som ich opätovne vidieť počas svojho voľného týždňa. V týchto dňoch tá túžba súperí s neprítomnosťou mojej manželky. Priťahuje to kritiku od osôb, ktoré nerozumejú nášmu nastaveniu. Kritika tu je od začiatku. Keď boli dievčatá maličké, ľudia tvrdili, že batoľatá potrebujú matku viac ako otca. A že moja bývalá a ja sebecky presadzujeme vlastné životy na úkor stability a šťastia našich detí. Na tieto a mnohé ďalšie obvinenia máme pripravené reakcie, no nik ich nepočúva. Stojím si za svojimi voľbami a snažím sa robiť pre deti len to najlepšie. Podkopáva to dôveru - ostatní slobodne vyjadrujú úsudok, keď sa snažíme vyťažiť to najlepšie z našej rodinnej situácie. Stále sa vyrovnávam s mnohými výzvami samotného rodičovstva, tým by normálny pár čelil spoločne.

Noví partneri podporujú naše deti. Celkovo považujem "výzvy" môjho života za mnohé z tých, ktorým čelia iní rozvedení rodičia. Som šťastný, ale aj hrdý na to, že som vytvoril vhodný prostriedok na výchovu svojich detí v období po rozvode. Vďačnosť je príležitostne znižovaná ťažkosťami, akým čelím každý týždeň. Keď pobozkám svoju ženu na rozlúčku pred ďalším týždňom, ktorý budem tráviť v dome svojich detí, aby som žil ako rodič, často cítim smútok. Teším sa, že uvidím deti, ale emócie sprevádzajúce tieto týždne nechcú pominúť. A to bez ohľadu na to, akým smerom sa pohybujem. Neočakávam, že sa to niekedy zmení.

Rozvedený otec prežíva neustále trápenie: Každodenné odlúčenie od osôb, ktoré miluje

Výber pre vás

Rozvedený otec prežíva neustále trápenie: Každodenné odlúčenie od osôb, ktoré miluje

Súvisiace články

Nová láska po rozvode? Verte si a choďte do toho! Desatoro zrelej ženy, ktorá sa nechá dobývať ako dáma

Keď mala 7 mačiek, rozviedol sa s ňou, teraz ich má 40 a... Neuveríte, ako sa príbeh ich lásky skončil

Zuzana úprimne: V manželstve mi chýbali túžba a vášeň! A potom prišiel muž, ktorý...

Výber pre vás