Odmalička som milovala výšky. Moji rodičia boli vášniví horolezci a ja som túto ich lásku k horám zdedila. Aj svojho muža Mareka som spoznala pri jednom výstupe, hoci on bol absolútny nováčik a horolezectvo napokon zavesil na klinec. Často som v jeho očiach vídavala starosť, keď som sa chystala na hory, no nikdy mi v tom nebránil.

Keď sa nám narodila dcérka, na istý čas som túto svoju lásku k horám zanechala, no stále som cítila, ako veľmi mi lezenie chýba. Miška mala tri roky a ja som sa rozhodla, že sa k svojej vášni vrátim. Na začiatok som si vybrala niečo ľahšie, aby som upokojila manžela a nebola dlho preč. Celý deň pred odchodom som mala divný pocit, akoby sa malo niečo stať. Myslela som, že je to z nervozity, lebo som prvý raz mala ísť preč od dcéry a určite aj z obrovského vzrušenia, že sa vraciam do hôr. Keď som konečne po úmornej snahe zaspala, sen, ktorý sa mi sníval, bol stokrát horší, ako by som celú noc prebdela. Ráno som sa zobudila celá dolámaná a snažila sa zahnať zlú predtuchu spôsobenú podivným snom. Začala som váhať, či by som radšej nemala zostať doma. Napokon som predsa len vyrazila, aj napriek ustráchanému pohľadu môjho manžela.

Počas cesty sa mi vracali nepríjemné obrázky zo sna. Videla som v ňom plakať Mareka a prosiť ma, aby som zostala. Všetko okolo bolo hmlisté, no vedela som, že som v nemocnici. Okolo mňa sa váľali chirurgické nástroje a ja som sa o všetko potkýnala. Napokon som na konci akejsi chodby zbadala posteľ, na ktorej ktosi ležal prikrytý bielou plachtou. V momente, ako som sa k posteli priblížila, som sa prebudila. Nikdy predtým sa mi nič podobné nesnívalo a čím ďalej som išla, tým som si bola istejšia, že ten sen znamenal čosi viac. Odstavila som auto na najbližšej pumpe a zavolala domov. Až na tretí pokus mi telefón zdvihla Miška a zažvatlala, že ocino leží v kúpeľni a je mu zle. Krvi by sa mi nedorezal. V sekunde som otočila auto a prikázala dcérke, aby šla k dverám a čakala na susedku. Hneď na to som zavolala susede a poprosila ju, aby zabehla k nám, že sa môjmu mužovi niečo stalo. I keď prešlo len desať minút, mne sa to zdalo ako celá večnosť, kým mi suseda volala naspäť, že malá je u nej a môj muž je v nemocnici a práve ho operujú. Prasklo mu slepé črevo. O hodinu som už sedela na nemocničnej chodbe a modlila sa, aby všetko dobre dopadlo a môj sen nebol predzvesťou čohosi hrozného. Hneď ako sa Marek prebral, som ho mohla ísť pozrieť a na moje veľké zdesenie nemal obviazanú len ranu na bruchu, ale aj hlavu.

„Prepáč,“ šepkala som. „To je moja vina,“ stisol mi ruku Marek a ja som zavrtela hlavou na znak nesúhlasu. „Mal som ti povedať, že mi nie je dobre. Ale vedel som, ako veľmi si sa na tie hory tešila,“ smutne sa pousmial a ja by som sa najradšej nakopala do zadku. „A čo tá hlava?“ spýtala som sa, snažiac sa prehltnúť hrču, ktorá mi navrela v hrdle. „Chcel som si dať na brucho studený obklad, ale dostal som strašný kŕč a šmykol sa. Asi som si tresol hlavu o umývadlo, ale to si už nepamätám,“ pousmial sa, no vzápätí zvážnel. „Miška je v poriadku?“ vypadlo z neho a ja som ho rýchlo ubezpečila, že naša dcéra je v dobrých rukách.

Odvtedy ubehli dva roky a ja môžem konštatovať, že vďaka môjmu snu a jeho varovaniu sú dnes manžel aj dcéra v poriadku. Rovnako ako aj synček, ktorého som už v tom čase nosila pod srdcom. A aj keď som lezenie zatiaľ odložila, stále dúfam, že sa raz k nemu vrátim. A nielen sama, ale spolu so svojimi deťmi, ktoré ho, snáď, budú milovať rovnako ako ja.

Sen ma varoval pred nešťastím: Takú hrôzu som nečakala!

Výber pre vás

Sen ma varoval pred nešťastím: Takú hrôzu som nečakala!

Súvisiace články

Príbeh ako z čiernej kroniky: Dcéra zachránila susede život

Na môjho chlapa sa nemôžem spoľahnúť: Zabudol na vlastného syna

Prvé manželstvo bolo trápenie, vydala som sa aj druhýkrát

Výber pre vás