Stále od nich niekto niečo chce. Sprešované ako v sendviči. Ženy, ktoré sa starajú o deti a starnúcich rodičov zároveň, nemajú skoro na nič iné čas.

Spoznali ste sa? Ide o stav, v ktorom sa ocitá čoraz viac žien, pritom si tieto povinnosti nevybrali dobrovoľne. Jednoducho na nich spadli, lebo tak to bolo vždy a veľká časť z nich nemá na výber. Nie sú dostupné také sociálne služby, ktoré by si mohli dovoliť. Fenoménu sendvičové ženy sa venuje, či skôr nevenuje, pozornosť iba veľmi krátky čas.

Už tušíte, odkiaľ pochádza názov sendvičová generácia? Je to skupina ľudí, v drvivej väčšine ide o ženy, ktoré sú stlačené v sendviči dvoch záväzkov starostlivosti. Z jednej strany sú to deti, ktoré sa ešte neosamostatnili, z druhej strany sú to starnúci rodičia, ktorí potrebujú pomoc. Typickou predstaviteľkou sendvičovej generácie je podľa sociológov žena staršia ako 45 rokov, najčastejšie ide o ženy po päťdesiatke. Pracuje na plný úväzok, vychováva dospievajúce deti, robí (väčšinou) kompletný servis aj manželovi a k tomu všetkému vypomáha starnúcim rodičom – nakupuje im, sprevádza ich k lekárovi, prípadne opatruje, ak to vyžadujú. „Zvýšený tlak, a teda sendvičový efekt, na strednú generáciu vzniká v dôsledku niekoľkých faktorov, deti sa rodia rodičom neskôr, vo vyššom veku. Ženy ešte nedávno odchádzali do dôchodku v nižšom veku, ako je to dnes, takže sa mohli venovať domácnosti a starostlivosti o príbuzných bez toho, aby pociťovali tlak z pracovnej sféry,“ hovorí PhDr. Bernardína Bodnárová z Inštitútu pre výskum rodiny.

Vždy to tak bolo. V spoločnosti sa automaticky očakáva, že opatrovateľstvo a rodinné záväzky musia ležať na pleciach ženy. Aj v predchádzajúcom období, pred rokom 1989, sa používal tento termín, ale vtedy išlo skôr o generáciu žien okolo 40 rokov, pretože ženy rodili v dvadsiatke. V súčasnosti je tento problém vypuklejší. Podľa sociológov bude ľudí spadajúcich do sendvičovej generácie v budúcnosti ešte pribúdať. Deti prichádzajú v neskoršom veku rodičov, takže čoraz častejšie nastáva situácia, že stredná generácia je v čase, keď starnúci prarodičia potrebujú pomoc, ešte naplno zamestnaná a zároveň je pod tlakom dvoch rôznych starostlivostí: o deti a svojich rodičov.

Soňa má dve dospievajúce dcéry, chorú mamu, postihnutú sestru, popritom pracuje naplno, šéfuje svojej nadácii a píše knihy, ktoré sú úspešné. Napriek tomu sa nám úprimne zverila, aké je to občas ťažké. „Niekedy sa cítim naozaj ako sendvič, alebo ako človek pre všetko. Robím na troch projektoch, aby som sa uživila, a pritom každý je úplne odlišný, čiže je veľmi ťažké sa na to sústrediť. Do toho mi každý deň počas práce zavolajú deti aspoň 5- až 8-krát, aby mi pripomenuli, čo ešte mám pre ne vybaviť, kúpiť, doniesť, zariadiť. Raz za deň volá mama, ktorá potrebuje priniesť lieky alebo niečo opraviť, prípadne odviezť do mesta. Samozrejmosťou je, že aspoň raz za deň pomôžem manželovi so zmluvami alebo s e-mailami, keď to potrebuje. A teraz nám pribudla na starosť aj 80-ročná teta, ktorej zomreli obe deti. Keďže vychovala môjho otca, ktorému zomreli rodičia, cítim to ako svoju povinnosť, že sa o ňu postarám. Niekedy mám pocit, že už fakt nevládzem, potom sa stane niečo, čo ma pozdvihne a chvíľu zase fičím. Nemám rodinu, ktorá by mi pomohla, postarala sa, riešila niečo za mňa, prípadne si vzala na chvíľu k sebe deti, napríklad na prázdniny. Všetko leží len na mojich a manželových pleciach. Zistila som, že najviac mi prekáža, že nemám slobodu, chvíľku pre seba. Stále musím niečo riešiť a na mňa neostáva čas. A to je na tom najhoršie, váš život je zrazu akoby nedôležitý, lebo musíte riešiť všetko naokolo, čo sa nedá odložiť. Svoje veci odkladáte, neriešite, zabúdate, nestíhate. A tak len sa valíte v tom koliesku povinností naokolo, točíte sa dokola a roky ubiehajú. Dúfam, že keď deti budú väčšie a postavia sa na vlastné nohy, s niečím pomôžu aj ony a bude lepšie.“

Veronika má troch synov (13, 18, 22), manžela, ktorý je v práci od nevidím do nevidím, a chorú matku, otca i svokru. Má dni, kedy sa považuje za šťastnú osobu, lebo je obklopená veľkou rodinou, ale čoraz viac prevládajú chvíle, kedy si prizná, že už nevládze. „Ak by som mala byť úprimná, cítim sa ako slúžka, ktorá všetkých obsluhuje, fungujem ako na diaľkové ovládanie. Niekto zavolá a ja plním príkazy. A stále odo mňa niekto niečo chce. Cítim sa ako sprešovaná, ako ten toast, čo podávam deťom na raňajky, takmer všetky domáce práce sú na mne, starší synovia sú celý deň v škole, ten najmladší je v puberte. Pomôžu mi, ale musím im to pripomínať. Mama má rakovinu prsníka, otec hrubého čreva, našťastie sú zatiaľ mobilní a dokážu sa obslúžiť, ale musím ich voziť k lekárovi. Neoddýchnem si ani cez víkend. Svokra, tá je na tom horšie, má začínajúceho Parkinsona, tak si ju na víkendy berieme k nám alebo cestujeme k nim do Nitry. Je to neuveriteľný tlak. Netuším, čo bude ďalej. Donedávna som bola šťastná, že je nás pri stole na sviatky vždy toľko, že sme veľká rodina, ale už nevládzem. Snažím sa to riešiť, pýtam sa kolegýň, ako to zvládajú ony. Sú na tom podobne. Jedna minulý rok skončila na psychiatrii závislá od alkoholu,“ hovorí Veronika, ktorá ako učiteľka na základnej škole musela prebrať triednictvo za ňu. Na plecia jej pribudla teda ešte ďalšia starosť. „Po vianočných sviatkoch, ak ich prežijeme v pokoji, som sa rozhodla, že sa naučím hovoriť nie,“ sľubuje si Veronika.

Malá lekcia z paluby lietadla

Letuška v pokynoch pre prípad kritickej situácie radí, aby ste v prípade núdze nasadili kyslíkovú masku najprv sebe, až potom dieťaťu. Pripadá vám to cynické? Postavené na hlavu? Nie, presne takto to radia aj mimo palubu psychológovia. Keď dáte seba na prvé miesto, zbavíte sa stresu, že nestíhate, aj pocitu, že vás rodina využíva. Buďte im k dispozícii, ale naučte sa povedať: Teraz nie, potrebujem čas len pre seba. Tým, čo nás okráda o energiu, je totiž onen najhorší ženský zvyk zo všetkých. Zvyk o všetko a všetkých okolo seba sa postarať, najlepšie hneď a do vyčerpania.

Postarať sa o vlastné pohodlie nie je sebecké ani zbabelé, ale prepotrebné. Aby ste sa úplne nezbláznili, zapojte aj ostatných členov domácnosti, a to najmä deti. Sadnite si spolu a rozdeľte im úlohy, pošlite ich na nákupy, podeľte si domáce práce aj chodenie na rodičovské stretnutia.

Aspoň hodinu denne pre svoj odpočinok a záľuby. Vyhraďte si ju len pre seba. Robte, čo vás baví, ak na to ešte máte energiu. Joga, prechádzka, káva s priateľkami, jednoducho vypnite a robte, čo vás baví, naladí a vzpruží.

Zmanažujte celú rodinu

Nerobte zo seba hrdinku, že sa postaráte ešte aj o svokru, a potom večer plačete do vankúša. Neberte si na svoje plecia viac, ako ste schopná zvládnuť. Sondujte, kto z rodiny by mohol prispieť pomocnou rukou.

Ako to zvládať, koľko povoliť, ako sa odstrihnúť

Odpovedá Mgr. Radomír Warošeek, psychológ

„Únava, málo spánku, nedostatok sociálnych kontaktov, zlá životospráva, nervozita, to všetko sťažuje opateru o druhých. Preto je nevyhnutné postarať sa o svoje potreby, čo nie je v žiadnom prípade egoistické. Práve naopak, je to nevyhnutné,“ tvrdí renomovaný psychológ.

Ako sa takýto tlak odrazí na psychike žien?

Starostlivosť o dve generácie ľudí, o deti a starých rodičov, býva nesmierne náročná časovo, ale aj pre zmenu životného štýlu toho, kto zabezpečuje starostlivosť. Následkom týchto zmien býva často veľká únava, nesústredenosť, nervozita, preťaženie, obava i strach o zdravie a život tých, o ktorých sa človek stará. Nie je výnimočné, že človek môže prežívať až syndróm vyhorenia. Legitímnym pocitom je aj prežívaný hnev k okoliu, ktoré sa na opatere podieľa menej a vyhýba sa jej. Má menej času na seba, alebo žiaden, čoho výsledkom býva pokles sebavedomia a sebadôvery.

V spoločnosti sa očakáva, že doopatrovať rodičov musí žena.

Aj preto by pomoc v takejto situácii mala prísť z dvoch zdrojov. Na jednej strane ide o pomoc zo strany štátu a zamestnávateľa, a na druhej musí vyvierať zvnútra ženy a jej okolia. V prvom prípade ide o lepšie a cenovo dostupnejšie vybudovanie siete verejných služieb, ako sú opatrovateľské služby, domovy dôchodcov a ponuka zo strany zamestnávateľov vo forme skrátených pracovných úväzkov. Problémom však je aj nižší plat. Lepším riešením by bolo, keby žena mala možnosť pracovať aj z domova alebo mať tzv. stlačený pracovný týždeň – pracovať denne viac hodín a potom mať napríklad dva dni voľno.

Veľa žien sa aj dobrovoľne ničí, naloží si na plecia, veď to vydržím...

No, nemusí. Tieto ženy si však musia uvedomiť, že napĺňať potreby iných ľudí je možné iba vtedy, ak mám naplnené aj svoje potreby. Na to, aby mohli zvládať všetky požiadavky, nevyhnutne musia v pohode fungovať ony.

Sendvičová žena, aby sa nezbláznila, musí sa naučiť plánovať si čas, musí si dopriať takú formu relaxu, pri ktorej dokáže načerpať novú energiu, musí sa naučiť využívať rodinnú a profesionálnu podporu iných organizácií. Musí sa naučiť delegovať niektoré povinnosti na iných členov domácnosti a postupne zapájať do chodu domácnosti viacerých. Nemôže si všetko nabrať na svoju hlavu. V neposlednom rade si musí nájsť aj čas na seba. Ľahko sa to povie a ťažko realizuje, ale bez toho nevydrží byť dlhodobo nápomocná pre druhých.

Ako je to u vás? Zvládate to?

Milica (53), novinárka: Som ako na špagátiku

V uplynulých piatich rokoch som štyrikrát prišla o robotu, lebo sa prepúšťalo, takže stále začínam nanovo. Obaja rodičia majú ťažké zdravotné problémy, takže som ako na špagátiku, a vodím ich na vyšetrenia. Som rozvedená, o syna sa starám sama. Nedávno som dostala ponuku ísť opatrovať starého pána do Viedne, ale netrúfam si nechať rodičov bez pomoci.

Ildikó (61), publicistka: Neviem, kedy si oddýchnem

Starám sa o 96-ročnú mamu, ktorá je síce v sociálnom zariadení, navštevujem ju však každý druhý deň. Trikrát do týždňa a počas víkendov sa starám o vnúčatá. K tomu ešte pracujem, aby som si prilepšila k dôchodku. Vlastne netuším, kedy si oddýchnem. Na 2. vianočný sviatok nás pozýva staršia dcéra, ja však donesiem kapustnicu aj rybu spolu s panvicou, aby som to u nej urobila. Nuž, takto som si to blbo zariadila...

Sendvičové ženy: Ako zvládať zároveň starostlivosť o deti a starnúcich rodičov?

Výber pre vás

Sendvičové ženy: Ako zvládať zároveň starostlivosť o deti a starnúcich rodičov?

Súvisiace články

Mama potrebuje celodennú starostlivosť: Nechcem ju strčiť do domova

Žena by si za domáce práce zaslúžila 1389 Eur mesačne!

Výber pre vás